Kdo se bojí, nesmí do Bélmezu

Dedinku Bélmez de la Moraleda pozná v Španielsku takmer každý. Volajú ju „dedina tvárí“. Nečudo, veď práve tváre, ktoré sa začali zjavovať v dome pani Maríe Gómez preslávili toto miesto doma i v zahraničí. Nájsť starý dom, v ktorom sa už 40 rokov dejú záhadné veci, nie je problém. Stačí sa spýtať miestnych, alebo sledovať šípky umiestnené po dedine.

V dome víta návštevníkov a zvedavcov pán Miguel. Šesťdesiatnik Miguel je jedným zo synov nebohej pani Maríe Gómez. Spolu s bratmi často vysvetľuje, že všetko sa to začalo v roku 1971. Pani María jedného večera pripravovala v kuchyni domu, v ktorom sa nachádzame, večeru. Zrazu si všimla na podlahe zvláštnu škvrnu. Snažila sa ju zotrieť, umyť. No márne. Škvrna nielenže nezmizla, ale začala dostávať konkrétnejšie črty – mužskej tváre.

Záhadné tváře v domě paní Maríi se staly oblíbenou turistickou atrakcí Bélmezu|foto: Ľubica Zlochová

O mesiac nato sa údajne zjavila na cementovej dlážke kuchyne ďalšia tvár. Vtedy už pani María s manželom Juanom informovali o celej veci aj starostu. Tváre medzitým pribúdali. Mužské i ženské, zreteľnejšie i menej jasné. Jednu z nich z podlahy dokonca vyrezali a začali pod ňou kopať.

„Vykopali jamu hlbokú až 2,8 metre,“ hovorí pán Miguel. „To sa už sem zhŕkli rôzni výskumníci. Tvrdili, že možno je pod podobizňou nejaká mozaika, truhla, alebo také čosi. A vskutku, našli sa tam ľudské kosti údajne z 12. storočia.“

Neskôr sa dočítam, že dom pani Maríe Gómez stojí nad pohrebiskom z obdobia arabskej nadvlády. Miestu tento fakt dodal samozrejme ešte na väčšej mysterióznosti. Zvláštne úkazy priťahovali do Bélmezu parapsychológov, štáby výskumníkov a tiež hŕby novinárov, domácich i zahraničných. Všetci sa snažili prísť záhade na kĺb. Väčšina z nich však hľadala za záhadnými úkazmi podvod. Robili sa preto rôzne pokusy, merania, analýzy. Mechanizmus vzniku obrazov sa však až doposiaľ neobjasnil.

Režimu generála Franca a katolíckej cirkvi nebolo pravdaže záhadné objavovanie sa tvárí v dome dedinky Bélmez vôbec po chuti. Miestnosť raz dokonca zapečatil notár na 3 mesiace. Keď ju znova otvorili, nielenže v nej našli tváre nové, ale niektoré z pôvodných sa vyprofilovali, a zopár z nich sa dokonca na podlahe presunulo. Hovorí sa, že jedna z tvárí sa veľmi nápadne podobala aj na samotného diktátora. Zjavila sa v období, keď bol Franco už tesne pred smrťou.

„Táto tvár sa tu vytvorila asi pred rokom. A táto po smrti mojej matky, je to už 6 rokov,“ ukazuje pán Miguel s dlhým ukazovadlom v ruke na podlahe rodičovského domu záhadné tváre. Musím sa priznať, že na to, aby ste videli vo fľaku na zemi ľudský obličaj, treba občas väčšiu dávku fantázie. Asi ako keď sa dívate na oblaky na oblohe, a chcete v nich identifikovať rôzne zvieratá alebo predmety. Miguel s ukazovadlom preto pomáha. „Tu je oko, tu má ústa a tu bradu,“ pichá paličkou do kamennej podlahy.

Tvář na vyňatém kusu podlahy z domu Maríi Gómez v Bélmezu|foto: Ľubica Zlochová

Dom pani Maríe navštevujú zvedavci najmä cez víkendy. Miguel a jeho bratia – Diego, José a Juan – im zas a znova rozprávajú o záhadných tvárach. Dokola to isté. Návštevníci im zato nechávajú v tanieriku na stole zopár drobných eur. A takto to ide už celé desaťročia.

Tváre sa v dome objavujú dodnes, i keď v posledných rokoch sú už menej jasné. Niektorí parapsychológovia tvrdia, že pani María bola médium, ktoré formovanie tvárí vyvolávalo a že po jej smrti už úkazy nemajú rovnakú intenzitu. V tomto duchu si záhadu vysvetľuje i jej syn Miguel. Nech je to už akokoľvek, teleplastie z Bélmezu však zostávajú naďalej jedným z najväčších paranormálnych fenoménov 20. storočia.