Festival Giostra dává nahlédnout do historie města Poreč
Jak prodloužit turistickou sezónu a obejít se přitom bez žhavého slunce? Snadno. Potřebujete jen pár stovek místních dobrovolníků, které obléknete do historických kostýmů, a pošlete je procházet se po městě. Patří k tomu ještě rytířský turnaj, lukostřelba, pochod bubeníků, stoly prohýbající se pod místními dobrotami a pár dalších atrakcí z období baroka. Festival se jmenuje Giostra a už pět let baví návštěvníky chorvatského města Poreč.
Uprostred Poreča nás ohurujú bubeníci, ktorí akiste mali dôležitú úlohu pri všetkých slávnostných príležitostiach v minulosti. Hneď by sme si mali vyjasniť, čo znamená Giostra.
„Sú to rytierske hry, ktoré nás zavedú do 18. storočia. Nie tak dávno objavili v miestnom vlastivednom múzeu dokumenty o tomto turnaji, aj o každodennom živote v tomto období,“ vysvetľuje mi baroková dáma za stolíkom pri kostole.
Narazil som na povolanú osobu, pretože baroková Vesna Milanovič je učiteľka v miestnej škole a šéfka Združenia priateľov Giostri. Pred piatimi rokmi sa po prvý raz rozhodli usporiadať Giostru, ktorá je dnes už širokým historickým festivalom.
Sme na centrálnom porečskom námestí a miestny historický festival slávi svoje jubileum. Giostra vracia toto istrijské mesto už piaty raz späť do minulosti – do roku 1745, teda do obdobia baroka. Prečo by mal byť tento festival jedinečný? Lebo tu je, či bude… Čo vlastne? „Raskošne dame“ píše tuná prospekt.
A keď sa pozerám kolem, má pravdu. Sú tu rozkošné dámy v barokových kostýmoch. Viete, to sú tie s veľkými výstrihmi. Naozaj sú rozkošné, môžem to potvrdiť. Jedna z nich sa so mnou hneď ľahko dáva do reči. Je to kyprá dáma, ktorá koketovala zo schodov pred kostolom hádam s celým mestom.
Ako sa však dozvedám, nemala ľahký osud – ani ako kontesa. Pochádzala z Buzetu a vydala sa do mesta Parenzo. Jej dom stál na hlavnej ulici Decumanus. Umrela, keď mala 30 rokov, jej muž sa opäť oženil a s novou ženou mal ešte tri deti.
Úlohu Porečanky spred vyše štvrť tisícročia hrá kolegyňa, novinárka z denníka Večernji list. Aj dnes sa volá Katerina: „Je veľmi zaujímavé, že obyvatelia Poreču založili Spoločnosť priateľov Giostri, ktorá má vyše tristo členov. Všetci sa učíme našu miestnu históriu vo forme rôznych prednášok a krúžkov, na ktorých sa chlapci učia tancovať, šermovať, jazdiť na koni. Dievčatá a ženy zasa šijú krásne barokové kostýmy, aký aj ja mám na sebe.“
„Teraz sa naši členovia prechádzajú po meste, dávajú sa do reči s ľuďmi, každý hrá nejakú dobovú postavu. Teda do tohto vrcholného podujatia roka, do Giostri, sa zapájajú všetci, mladší i starší, bez ohľadu na vek,“ popisuje.
Nie sú tu len dámy, ale aj muži v dobových kostýmoch. Aký sú oni? Vraj najlepší, hovorí rybár Claudio, ktorý by nerád rozprával o festivale. Iba sa tu prechádza a robí parádu. Obchodník v elegantnom čiernom oblečení z roku 1745 zbohatol vďaka pozemkovým špekuláciám a za svoje peniaze si dokonca kúpil aj miesto v mestskej rade.
Ako sa žilo vtedy v meste Parenzo? „Dosť dobre. Je to obdobie Benátskej republiky, mesto prosperovalo, nebolo vojen. Ľudia sa zabávali, usporadúvali rôzne hry. Dobre sa žilo, lepšie ako teraz. A bolo menej turistov,“ smeje sa.
Dnešný Poreč chce naopak turistov prilákať. Aj v septembri, keď hlavná sezóna pominie. So širokým úsmevom prezentuje okrem mora, krásnej prírody, starokresťanského Eufraziánskeho chrámu so slávnymi mozaikami a iných pamiatok aj to, ako chráni svoje duchovné kultúrne dedičstvo. A Porečanky? Aj tie chcú ukázať všetko, čo majú. Aj hlboké výstrihy.
