Jak jsem vyhrál černou ovci

To je ona, moja ovečka, čierna ako šuviks. Poviem rovno: vyhral som ju. Ale poďme pekne po poriadku! Hotelier z ostrova Krk Nenad Polonio vysvetľuje, prečo vymysleli na južnom cípe tohto ostrova, v čarovnom zálive, Čiernu ovcu.

Chceli obohatiť predsezónu v obci Baška. V širokom zmysle slova to je trojdňový festival, turisticko-športovo-kultúrno-kulinárska akcia, na ktorú sa hrnú domáci zo širokého okolia, ale aj turisti, ktorých je tu takmer ako v letnej sezóne: Rakúšanov, Nemcov, Čechov, Slovákov i Maďarov.

"Crna ovca" je výstižná z niekoľkých dôvodov: ide o jedinečné, výnimočné, zriedkavé podujatie, no a v Baške a v okolitých kopcoch chovajú stáda oviec, ktorých mäso je vďaka tráve a bylinkám, ktoré žerú, mimoriadne kvalitné.

Jahnence sa tu nachádzajú aj v gulášovej podobe. Práve na to vymysleli organizátori súťaž vo varení jahňacieho gulášu v kotli, pod holým nebom, priamo na nábreží, pre sedem novinárskych párov z Chorvátska. Ako ôsmemu a jedinému zo zahraničia sa táto česť dostala mne a mojej polovičke.

Nálada je dobrá, samý špás. Aj dve kilá mäsa, mladého jahňacieho, ktoré dostáva každé družstvo, sú mimoriadne kvalitné. Do rozohriateho kotlíka trocha olivového oleja, na ňom opražiť mäso s kosťou do biela, následne nasypať asi tri cibule, dva-tri strúčiky cesnaku, nezabudnúť na bobkový list, takisto na nadrobno pokrájané paradajky, trocha pretlaku, majoránky.

Stále je to vo vlastnej šťave. Až neskôr treba priliať biele i červené víno, podľa vlastného zváženia, prisoliť, prikoreniť a trpezlivo čakať, oheň udržiavať mierny, aby šťava v kotlíku iba slabučko bublotala. To bol náš recept, ktorý sme konfrontovali s okoloidúcimi občanmi.

Dedko nás poúča, že sa to nazýva žvacet, teda baščanský jahňací guláš. Ďalší kibic zvozil náš guláš: vraj nie je príťažlivý, má mŕtvu farbu. Krutý náš kritik ešte dodáva to hlavné, čo guláš potrebuje. Neviem, iba tuším, čo je to hü-hü, snažíme sa podľa toho náš jahňací guláš aj dokončiť. Čo sa však najviac bodovalo na guláši?

Hovorí predseda päťčlennej odbornej poroty: "Najprv vzhľad, potom chuť, chuť mäsa, chuť šťavy, kvalita varenia toho mäsa, a celkový umelecký dojem."

Hü-hü-hűűűű! Ak som vás doteraz napínal, už to robiť nebudem. Hľa, tu je vyhlasovanie víťaza. Zvíťazili sme my. Hlavná cena bola živá čierna ovečka, ktorú nám zavesili na krk. Chvíľu sme sa s ňou nechali fotografovať, miestne deti mali z toho veľkú radosť, no prišla zásadná otázka.

Pýtajú sa ma, čo s ovečkou, či si ju vezmeme? Nie, nechávame ju doma. Zverujeme ju miestnemu chorvátskemu bačovi, ktorý sľubuje, že sa o ňu bude starať, dáva nám číslo mobilného telefónu, aby sme sa mohli informovať, ako sa má naša "crna mala".

A to je vlastne celá naša historka s čiernou ovečkou z jadranského ostrova Krk, z obce Baška. Už som jej telefonoval. A viete, čo mi povedala s nesmiernou vďakou v hlase?