Globální vesnice Amsterdam

Viete, v čom sa na Bangkok podobá Amsterdam? Obe mestá sú popretkávané kanálmi. To je známe. Všade sú samé kvetiny, hoci tam skôr orchidey, tu zasa tulipány. No ale ja som si spomenul na brehu rieky Amstel na gigantické a hektické mesto na rieke Chao Praya preto, lebo sa každý na každého usmieva. Najmä však domáci na turistov, pričom ťažko rozoznať, ktorí sú ktorí. Biely na farebného, farebný na šikmookého, šikmooký na Karibčana, Karibčan na bieleho. Všetkých je v Amsterdame dosť, veď je to známa globálna dedina.

Ja by som však rozhodne dodal, že nie globalizovaná. Aspoň nie v tom zmysle, ako proti tomuto javu bojujú a kritizujú ho prízemní ľavičiarski i pravičiarski politici v našich končinách. Je až dojímavé, ako sa Amsterdamčania snažia vyradiť zo svojho života rovnakosť, uniformovanosť.

Áno, je známe, že tolerujú inakosť, ale ja teraz nenarážam na to. Ale napríklad na to, že nikde na mňa nezízali reklamy známych obchodných reťazcov, neohlupovali slogany svetových značiek, povedzme, hygienických potrieb. Aj v obchode s potravinami som mal dojem, že všetci podľahli heslu: "Kupujme holandské!" Slovom: že sú títo ľudia hrdí na svoje, alebo prinajmenšom netúžia po cudzom vzore.

Možno preto, lebo oni sú vzorom pre ostatný svet? Mal by som chuť spievať ódy na Amsterdam, ale musím sa pribrzdiť a pripomenúť si známy slogan maďarských humoristov: pre novorodeniatko je každý vtip nový. Takže ja som bol v Amsterdame po prvý raz, ale nech! Rád som sa nechával unášať azda aj prehnanými pocitmi.

Napríklad z kaviarničky Hoppe v jednom z centier mesta vo štvrti Spui. Tá bola kedysi, na konci 60. rokov, strediskom intelektuálov, ľavicových radikálov, študentov, ktorí sa práve búrili proti jestvujúcemu poriadku. Teraz tu človeka zachváti nenapodobiteľná atmosféra spolupatričnosti. Šedivý a strapatý čašník ma oslovuje vo flámčine, ale bez problémov prejde na angličtinu.

Rovnako ako domáci starček, ktorý sa u nás zastaví, začne si šúľať k poháru piva cigaretku, a vyslovene sa poteší, keď mu povieme, odkiaľ sme, spolu so štyrmi Švédmi v kúte sa svorne bavíme o tom, že konečne vyšlo slnko. Oproti v kníhkupectve a pred ním je rušno, práve krstili nejakú novú knižku a skupinky ľudí stoja okolo s pohárom sektu v ruke, hlavy otočené hore, smerom k slnku.

Hore, na najvyššom poschodí a na terase - inak vzácneho 20-etážového - vežiaka si na druhý deň aj my objednávame sekt, lebo je dôvod na oslavu, keď človek vidí, že sa jeho potomkovi v tomto meste darí. A čo ponúka čašníčka? Talianske Prosecco a Törley z Maďarska. To je prvé dojímavé stretnutie so stredoeurópskym domovom. A ešte nás niekoľko čaká.

Neďaleko opery prekvapuje veľká česká zástava namaľovaná na stiahnutých roletách reštaurácie. Takisto sa nám oči vyočia pri pohľade na malý podnik s názvom U Josefa - česko-slovenská reštaurácia v srdci Amsterdamu.

Keď v električke počúvame dve mladé Češky, ako sa bez prestávky bavia o nejakej domácej "hovadine", už sa čudujeme menej, a už vôbec sa nezastavíme nad tým, že v mexickej reštaurácii sedia vedľa nás dve dvojice, jedna česká, druhá slovenská, ani oni sa nezačudujú, keď ich pri odchode pozdravíme v našom jazyku.

No čo už, sme ako doma - čo je dobrý pocit, aj keď od zmien, ktoré podobné situácie umožňujú, uplynulo už 20 rokov. Predsa, ešte milo prekvapí trieda stredoškoláčok zo Slovenska, ktorej vo Van Goghovom múzeu vysvetľuje, prečo bol majster geniálny aj vo svojej šialenosti, emotívny učiteľ.

No aby som zostal v línii, musím sa podeliť s ešte jedným zážitkom. Na moje prekvapenie maďarského slova som celé dni nepočul, nerátajúc názov spomínaného sektu. Zrazu, pri kvetinovom trhu odzadu znie ľubozvučná reč obyvateľov krajiny, v ktorej trvalo pôsobím. Obzriem sa, že pozdravím Maďarov, no ohúrený vidím statného černocha, ktorého sa trocha prihlúplo pýtam, že naozaj hovorí po maďarsky? Prirodzene, odvetí on, a vraví, že žije v Budapešti spolu so svojou priateľkou, šťúplou dievčinou, ktorú drží za ruku a ktorá pochádza z Ruska. Takže černoch s Ruskou sa bavia v Amsterdame po maďarsky! No toto! Úprimne sa tešíme, že sa nám všetkým darí v tejto globálnej dedine.