Ference Liszta proslavili Tom a Jerry
Víte, kdo asi byl první evropskou megahvězdou? Kdo „vynalezl“ klavírní koncert jako hudební žánr? A koho v laických kruzích mnohem později proslavili Tom a Jerry? Možná si vzpomenete. Jejich honička byla podbarvena symfonickou básní maďarského hudebního skladatele Ference Liszta, kterému by letos bylo 200 let. Mimochodem i výraz symfonická báseň je z jeho dílny.
Skladateľ samozrejme netušil, že sa na jeho muziku raz bude predvádzať kreslená mačka a myš. A možno väčšina milovníkov Toma a Jerryho zasa netuší, čo to je za hudbu, kto to zložil, kedy a prečo. Veľká chyba! – zvolali maďarskí marketingoví mágovia, ktorí nedbajú, keď sa Liszt priblíži k mladým ľuďom či širokým masám na celom svete hoci aj cez kreslený film. Lebo reč je o Lisztovi, Ferencovi Lisztovi, geniálnom skladateľovi a klavírnom virtuózovi 19. storočia.
„Liszt bol v podstate prvou megahviezdou,“ hovorí jeho súčasný najlepší znalec, maďarský dirigent a klavirista Zoltán Kocsis. Veľa cestoval, všade zbieral hudobné impulzy hoci ako odrobinky, ktorými potom kŕmil svoju inak nevyčerpateľnú inšpiráciu.
Jeho 2. uhorská rapsódia bola roku 1811 ešte vo hviezdach, keď sa narodil v obci Raiding – po maďarsky Doborján, dnes v Burgenlande – vtedy, pred 200 rokmi, v jednotnom Rakúskom cisárstve. Matka Rakúšanka, otec asi tiež… Alebo Maďar, či dokonca Slovák, ako o tom hovoria niektoré teórie? Priezvisko, ako vieme, nie je vždy smerodajné.
Syna rozhodne nevolali Ferike či Ferko, ale Franz, a Liszt sa takto podpisoval do konca života. Po maďarsky vôbec nevedel, až na starobu sa naučil pár slov. Štátny tajomník kultúry Géza Szőcs pripúšťa maďarskú i „hungarus“ identitu. Maďari s tým majú problém preto, lebo aj uhorské znamená maďarské.
A v tomto prípade ich mýli aj Lisztova okrídlená veta vo francúzštine „Je suis hongrois“, čo môže znamenať, že „som Maďar“. Podľa mňa však tým určite myslel Uhor. Akiste sme najbližšie k pravde, keď povieme, že to bol uhorský vlastenec. A pokojne dodajme, že v nacionalistickom 19. storočí skutočný tolerantný Európan.
Ako dieťa už koncertoval v Prešporku, Šoproni, vo Viedni a Pešti. Mal 12, keď s otcom odišli do Paríža, tam vlastne vyrástol a spriatelil sa s výkvetom vtedajšej kultúrnej Európy, do ktorého potom patril aj on. Túto svoju francúzsku identitu rozšíril o nemeckú vo Weimare, kde žil veľmi dlho. A jeho dcéra sa vydala za Richarda Wagnera, čiže Liszt bol Wagnerov svokor.
V starobe sa odsťahoval do Ríma a venoval sa cirkevnej hudbe. Faktom je, že kade chodil a čokoľvek robil, do všetkého vniesol revolučného ducha, všetko zmenil od základov. Napríklad aj techniku hrania na klavíri, alebo bol prvým koncertným umelcom, ktorý hral dlhé skladby bez nôt, teda z hlavy.
Po 2. uhorskej rapsódii a skladbe Sny lásky je ďalšou Lisztovou značkou Campanella. A Liszt je v tomto polroku maďarským „brandom“, symbolom kultúrnej dimenzie maďarského predsedníctva v Európskej rade. Už spomínaný najvyšší kultúrny činiteľ by to ešte rád „naturboval“, a po Lisztovi pomenoval aj budapeštianske letisko Ferihegy, čo je v preklade Ferkov či Franziho vrch.
Hneď sa toho chytili na všetko odhodlaní humoristi, a už-už videli nápis na letištnej budove Liszt Feri-hegy, čiže Vrch Ferka Liszta. A predstavte si, neprotestovali muzikanti, ale spolok historického lietania. Vyčítal nápadu možnosť zosmiešnenia pamiatky Liszta, po ktorom už je pomenovaná v Budapešti hudobná akadémia i obľúbené námestie, jeho životná dráha sa však nijako nespája s letectvom. Ja by som rád dodal, že s letectvom určite nie, ale so vznášaním – to áno! Veď si pustite hociktorú jeho skladbu…