Zo zápisníka preliečeného dobrodruha

Mala som dosť času ju rozvíjať nad hromadou špinavého prádla šťastlivcov, čo si cez pracovnú agentúru "objednali" na pomoc v domácnosti spoľahlivú posilu z východnej Európy. Keď pohár trpezlivosti pretiekol, presunula som sa z predvianočného šialenstva Oxford Street o kontinent ďalej.

Prvá malá pochybnosť o tom, či to sama zvládnem, sa ku mne vkradla niekde v oblakoch medzi Londýnom a Nairobi. Africké slnko ju však roztopilo veľmi rýchlo.

Nadšeniu dobrodruha uštedrila prvú lekciu hustá kukuričná kaša, ktorá sa nie a nie skĺznuť dolu pažerákom. Pocit z dobre vykonanej práce ma prešiel asi po prvom dni služby na "mojej misii".V zápisníku mi začala figurovať úplne iná otázka:"Ako dostať Afričanov do Európy, aby nás naučili sa opať tešiť zo života?"

Zavialo ma na miesto, kde sa ľudia ešte usmievajú a deti nie sú rozmaznané. Strávila som najteplejšie mesiace svojho života na mieste zvanom Kilema pod Kilimanjarom. Výprava to bola finančne dosť náročná. No bola by ma vyšla ešte drahšie, keby som si okrem suvenírov, domov priniesla exotickú chuťovku pre ústav cudzokrajných chorôb.

Nič také sa nestalo a ja som bola po niekoľkomesačnom pobyte vyliečená z nutkavej potreby zachraňovať svet. Odhliadnuc od mnohých neodškriepiteľných potrieb rozkošných afrických šarvancov, ma nad šálkou úbohej karikatúry skutočnej kávy občas napadne, či nás deti prírody nemôžu naučiť viac ako my ich? Možno by ste zostali zaskočení múdrosťou čierneho kontinentu. Chodí ju tam totiž hľadať stále viac utečencov z civilizácie.

Tato reportáž se uchází o vaši přízeň v soutěži Zápisníku zahraničních zpravodajů. Pro své hodnocení můžete využít známkování pod textem - systém je stejný jako ve škole. Reportáže zaslané v prvním kole soutěže můžete hodnotit v dubnu 2009. Další informace uslyšíte ve vysílání ČRo 1 - Radiožurnálu každou sobotu a neděli po 10. a 22. hodině.