Svaté přijímání provětrá Španělům peněženky

Vedela som, že dnu do kostola, kde mal mať desaťročný Jesús svoje prvé sväté prijímanie, sa tak ľahko nedostanem. Prečo? V božom dome malo v ten deň prijímanie viacero detí naraz, a kostolík je neveľký. Prednosť ísť dnu majú pravdaže rodičia a príbuzní - nuž a tých tam bolo ako maku. Ale na druhú časť, teda na hostinu, som sa tešila. Veď i na mňa čakala vyzdobená miestnosť, niekoľko chodov, a všetky možné druhy nápojov. Po jedle potom tancovačka. Odhadujem, že nás je tu tak do sto hostí.

"Pozvaných tu máme tak zo 60-65 dospelých a asi 15 detí, dokopy okolo 85 hostí. Je to najbližšia rodina a tiež zopár priateľov. Kamarátov sme pozvali len asi 12-15," hovorí mi María, mama desaťročného chlapca Jesúsa, protagonistu dnešného prijímania. To ona ma sem pozvala a teraz, už po jedle, keď vládne dobrá pohoda, konečne mala čas sa pristaviť i pri mne.

Jej syn Jesús teraz už aj s ostatnými deťmi bláznivo pobehuje okolo stolov. Naháňajú sa a kľučkujú medzi dospelými. Ale Jesús mal vraj o jednej naobed, v kostole, veľkú trému. I on musel pred všetkými čítať pasáže z Evanjelia.

Teraz však už z neho tréma očividne opadla. Elegantné tmavomodré detské sako s ozdobami, aké nosia admiráli, má ledabolo prehodené cez stoličku. Pekná biela košeľa je už dávno vykasaná z nohavíc a i nové topánky si už stihol Jesús za tú chvíľu okopať. A pritom práve toto oblečenie stálo jeho rodičov nemálo peňazí.

"Oblek bol veru drahý, ale aj topánky, všetko. O hostine ani nehovorím. Obchodníci dobre vedia, že prijímania sa vždy konajú v tento mesiac, a že my rodičia vlastne nemáme inú možnosť, iba platiť. Nie je to, ako keď chcete mať svadbu, a nemáte dosť peňazí, poviete si: 'Dobre, zoberieme sa o rok, našetríme si.' So svätým prijímaním je to tak, že ho dieťa absolvuje, keď je vo štvrtej triede, vždy v máji. To všetci využívajú. Ešte aj fotograf, ten si za album zapýtal až 300 eur, darebák! Všade sa vás snažia zodrať z kože."

María mi to síce hovorí s úsmevom, no ráta s tým, že menej ako 3,5 tisíc eur ju táto slávnosť stáť nebude. S manželom Josém vlastnia denný bar, ale milionármi určite nie sú. Jedno prijímanie už v ich rodine vystrojili - pred siedmymi rokmi, staršiemu synovi Juanjovi.

Zaujímalo ma, či ju celá udalosť vyšla drahšie vtedy, alebo teraz. A či sa i ona s manželom pre hospodársku krízu snažili šetriť napríklad na podávanej hostine. "Chceli sme, ale to viete... nedá sa ľudí napozývať a potom sa ich snažiť oklamať na jedle. Radšej sme vybrali trochu drahšie menu, a myslím si, že ten rozdiel bolo vidieť."

Nuž, hostina pozostávala z dvoch predjedál, nechýbala typická tmavá šunka, syr, krevety a langusty. Potom sa podávala morská ryba s omáčkou, po nej i bravčové mäso. Zapíjalo sa rôznymi druhmi vína. Mohli si ste vypýtať aj pivo či nealko. Ako dezert pre každého zákusok a zmrzlina. Na záver ešte pohárik šampanského. Potom už nasledovala tancovačka a voľný bar s tvrdým alkoholom.

Jesús dostal aj veľkú detskú tortu. Krájal ju dlhým mečom, a rozdeľoval medzi deti rovnako, ako to robievajú nevesty na svadbách. Pozvaní muži dostali po jedle aj cigaru. Ženy malú krabičku so zopár cigaretami. Oba darčeky mali nalepené maličké nálepky s menom Jesús a dátumom dňa jeho prvého prijímania. Pozvané rodiny a hostia si odniesli na pamiatku i Jesúsovu fotografiu z ateliéru.

Napriek tomu, že do kostolov chodí na bohoslužby v Španielsku stále menej ľudí, a zdá sa, že i veriacich z roka na rok ubúda, prvé sväté prijímania sú v krajine stále rovnako populárne a obľúbené. "Je to tradícia," hovorievajú Španieli, "pri týchto príležitostiach sa aspoň raz za čas zíde celá rodina pokope."