Na Korčule se pije grk
Víte, co je to grk? Jestli hádáte, že víno, tak správně. A mám pro vás ještě jednu otázku. Tušíte, kde si skleničku tohoto moku můžete dát? Na svých cestách jsem ho ochutnal v Lumbardě. To není městečko v Itálii, jak by se podle názvu mohlo zdát, ale na ostrově Korčula v chorvatské Dalmácii, kde už se od dávných dob snoubí bílý kámen se slanou vodou Jadranu.
Deväťdesiat rokov a štyri mesiace má starká, ktorá na kopci vytrháva burinu medzi dvoma radmi vínnej revy, a sotva je zadychčaná. Teta Maddaléna tu žije od narodenia. Muž bol rybár, ona sa venovala vinici. Mali tu všetko.
Aspoň už poznáme jedno z možných tajomstiev dlhého života - miestne víno sa nazýva grk. Aj my sme teraz pri najväčších vinárskych závodoch na svete, v ktorých sa vyrába grk. Vyrába sa totiž iba tu, a nikde inde. Je to autochtónne lumbardské víno. Či už toto víno získalo názov po horkej, trpkastej chuti, alebo po Grékoch, to nevie ani Valerija, mladá miestna kultúrna činovníčka, ktorú sleduje celý húf novinárov smädných aj po vedomostiach.
Povedala, že sa tu našla psefizma. To je nápis vyrytý do kameňa v gréčtine z 3. storočia pred Kristom. Text je o zakladaní kolónie práve tu. Preto nechápeme celkom, prečo je originál v Záhrebe. Radi by sme sa tohto starého kameňa, vlastne dávnej histórie, dotkli vlastnými rukami na mieste nálezu, v Lumbarde.
„Názov znie ako Lombardsko, ale sa objavil už predtým, ako by sem boli prišli Mljetčania, čiže Taliani. Je to možno ilýrske? Presvedčivé vysvetlenie nejestvuje,“ hovorí Valerija, od ktorej sa dozvieme, že do Lumbardy si chodili patricijovia z mesta Korčula vyvetrať hlavu a nadýchať sa čerstvého a voňavého vzduchu, pretože v meste mali otvorenú kanalizáciu, čo muselo nesmierne smrdieť.
Tak vlastne objavili toto miesto, ako akúsi chatovú oblasť. A hneď aj zakázali držať kohútov, aby ráno nekikiríkali a nebudili ich. Beťári, tí Korčulania-Rimania! Ešte pre niečo zrejme preferovali Lumbardu. Rastie tu totiž bylina, ktorá sa nazýva „žilj“. Je to afrodiziakum. No Valerija varuje, že by to mohlo byť aj otravné. Ja pochybujem, pretože na tomto kúsku Dalmácie sotva môže byť niečo otravné.
Verní moji poslucháči už vedia, že o takomto čase sa tu rok čo rok organizuje súťaž vo varení brudetu - polievky z morských rýb. Trocha nadnesene to nazývame majstrovstvami Európy, ale poznáte novinárov, sú náchylní preháňať. A keď ide zväčša o chorvátskych, slovinských, bosnianskych, čiernohorských, „semo-tamo“ maďarských či slovenských, vášne máme v krvi.
Tu dole boli aj oveľa horšie časy, preto sa teraz tešíme všetci spolu, že bojuje sa výlučne s vareškami v ruke. A v prevahe je to, prečo sa tu „družíme“, čo nás spája: je to víno grk, morské ryby v kotlíku, „plavo more“, a spievame si o Dalmácii. Čo nám treba viac?
