Usekli mu hlavu, ale on se jen smál

Terorizoval sousedy, a tak ho ubodali naostřenými dřevěnými kůly. Jenže strach rozséval dále, prý se vracel ze záhrobí. Tak otevřeli jeho hrob a na podnět místního kněze mu trochu pobláznění vesničané odřezali hlavu. Pak už nastal klid a vznikla legenda – o upírovi. Jmenoval se Jure Grando, působil na území Istrie ve vesnici Kringa a skoro o dvě století předběhl sedmihradského hraběte Drákulu.

Totálne ticho, nikde ani človeka, veža so zvonom sa týči nad malým cintorínom, ktorý sa rozprestiera nad veľkou dolinou. Darmo sledujem poklopy, neotvára sa žiaden, nikto spod nich nevylieza. Žeby dedinka Kringa neďaleko mesta Pazin, pri odbočke z cesty k moru na Poreč, bola už úplne vymretá? Nie, to je len jesenné nedeľné popoludnie. Čas siesty a nie výsledok činnosti miestneho upíra.

Dovoľujem si vysloviť isté obavy, pretože som už v prítmí múzea upíra v Kringe. Momentálne nehrozí, že nám bude z krku vyciciavať krv nejaký oneskorený upír. Posledný, Jure Grando, sa už totiž vyše 300 rokov nevracia. Žil v 17. storočí, ale naozaj to bola živá osoba. Veď sa o ňom zmienil vo svojom hodnotnom cestopise z Istrie slovinský historik Janes Valvasor.

„Jure Grando bol násilník! Po svojej smrti sa vracal a sexuálne obťažoval svoju ženu. Zúfalá sa posťažovala dedinčanom a miestnemu kňazovi. Ten pozbieral pár ľudí, otvorili hrob a naostrenými drevenými kolmi ho dobodali,“ rozpráva Igor Rajko, o ktorom si povieme ešte neskôr. Čo sa stalo potom? „Hrob sa naplnil krvou, ale Jure sa len smial a ľudia sa vystrašení rozutekali,“ dodáva.

Odsud chodil Jure Grando strašit

Jure sa potom pomstil postupne každému, kto sa ho pokúšal definitívne skántriť. Navštevoval ich domy, v ktorých sa stalo vždy niečo strašné. Niekto buď umrel, alebo ochorel. Ľudia si nevedeli poradiť a opäť sa obrátili na kňaza.

Kňaz im dal málo rakije – pálenky, aby boli smelší, chrabrejší. Vyzbrojili sa malými kosákmi, otvorili hrob a Juremu Grandovi odsekli hlavu. Odvtedy nie sú problémy so žiadnym upírom. Ale zachované dokumenty zaznamenali, že Jureho hlava aj po odseknutí sa len zmizla,“ dodáva Rajko.

Smiať sa chce aj mne, ako kráčam po tmavej chodbe s fotografiami upíra, ktorý sa skláňa nad krk fešandy. A ešte viac, keď dorazíme do malej sály venovanej slávnemu upírovi. Hneď ma zaujme niekoľko istrijských špeciálnych kosákov na stene.

S takýmto náradím zlikvidovali Jureho definitívne. Potom sú tu drevené špicaté koly, kladivá, oblečení kostlivci, obrázky, ale aj vodičky a zázračné prípravky na odháňanie zlých duchov. A dokonca aj deravý kameň, do ktorého keď človek strčí malíčky a spojí nad ním palce oboch rúk, úspešne odoženie všetkých strigôňov a strašidlá.

Exponáty v muzeu Jure Granda

Ako keby sa bol smial Jure, ale to bol Igor, najmladší člen miestneho „klanu“ Rajkovcov – babka div nie mediálna hviezda v Chorvátsku, brat starosta obce Kringa. On sám je vlastne boss. Ale tu nie je a zastupuje ho mladý Igor, študent stavebnej fakulty v Rijeke. Nepopiera, že to má byť turistická atrakcia, ktorú vymysleli v rodine. Múzeum vytvorili v staršej garáži.

Vedľa je kaviareň Jure Grando s rôznymi štýlovými nápojmi ako napríklad Bloody – čiže Krvavá – Mary. A obďaleč je aj upírsky hostinec, na jedálnom lístku prevažne s neprepečenými, čiže krvavými steakmi.

Zatiaľ sa turisti nehrnuli, lebo o tejto legende nevedeli. Oživili ju až toto leto. Teraz to už poslucháči nášho rozhlasu vedia, môžu sa cestou k moru zastaviť. Minimálne preto, aby si kúpili nejaký suvenír. Môže to byť kosáčik alebo kyjak na likvidáciu netvorov. Ale aj roztoky z byliniek – pomáhajú aj pri odháňaní novodobých upírov, ktorí človeku pijú krv v každodennom živote.


Zvětšit mapu: Kringa, Chorvatsko
autor: gmp
Spustit audio