Španělská města baví chirigotas

Asi desať mladíkov, tipujem tak dvadsaťročných, sprevádza svoj spev teatrálnymi pohybmi. Vtipné a pikantné texty piesní si to žiadajú. Bez mimiky, gest či grimás by to nebolo ono. Ľudia, ktorí sa pristavili, a je ich tu už dosť, sa schuti smejú a bavia. Dvojzmyselné, ironické a trefné veršíky sa z úst mladíkov rinú v rytme chirigotas.

V krátkej prestávke medzi piesňami sa jedného zo spevákov na ich skupinu rýchlo povypytujem: "Chirigotu založili chlapci už pred ôsmymi, deviatimi rokmi. Ja s nimi účinkujem tretí rok. Každoročne sa prezliekame za niečo iné. Teraz budeme akože novinári z televízneho spravodajstva. Minulý rok sme sa prezliekli za pracovníkov obchodu s rýchlym občerstvením Burger King," hovorí mi Francisco.

Práve on píše väčšinu textov pre ich zoskupenie, pre chirigotu. Ako vraví, každoročne vytvorí aj takých 10-12 textov, niekedy i viac. "Vždy sa inšpirujeme niečím iným. Podľa textov si potom pripravíme kostýmy, make-upy a rekvizity. Tento rok, keďže sme novinári zo spravodajstva, dáme si obleky a kravaty. A budeme mať aj kamery. Dokopy nás účinkuje v chirigote 13," hovorí Francisco.

Toho už kamaráti nedočkavo volajú, aby mohli spustiť ďalšiu pieseň. Ľudia sa pri počúvaní opäť smejú, pretože v texte tejto piesne chlapci vtipne kritizujú známych moderátorov programu o celebritách. Ironicky ľutujú televizákov, akú to len majú ťažkú prácu.

Hoci dnes chlapci vystupujú bez kostýmov, len v rifliach a tričkách, náhodné publikum si peknými hlasmi a najmä tým, o čom spievajú, načisto podmanili. Sprevádzajú sa len na jednej gitare.

Nedá sa nevšimnúť si, že v ich ansámbli je aj jeden člen postihnutý Downovým syndrómom. Nacvičená choreografia mu nejde ako ostatným. Gestá a kroky vykonáva oneskorene. I texty akoby mu vypadávali. Je i on stálym členom tejto chirigoty?