V londýnském metru je rušno i v noci
Tak jako v mnoha metropolích, i v Londýně je metro klíčovou součástí městské dopravy. Během dne přepraví až tři a půl miliónu cestujících. Nejstarší metro na světě ovšem také vyžaduje neustálou péči, a tak noc co noc vyrážejí do práce čety údržbářů.
Minula nás posledná súprava. Teraz teda môžeme vstúpiť na trať. Nemôžem si pomôcť, ale ako stojím v koľajisku, mám taký zvláštny pocit a pre istotu sa z času na čas obzriem, či sa predsa len nerúti súprava. Môže za to čudný zvuk.
Zed, vedúci party robotníkov, si to všimol a chlapi majú zábavu. „Je to, akoby sa blížil vlak. Keď som to počul po prvý raz, tiež som mal nervy. Pripomína nám to, že musíme byť za každých okolností opatrní,“ upokojuje ma. A to sa mi už Peter, Zedova pravá ruka, snaží vysvetliť, aká je dnes ich úloha.
Priznám sa, pre odborné výrazy zmiešané so slangovými robotníckymi slovami a dotvorené silným írskym dialektom mu takmer vôbec nerozumiem. So Zedom je to lepšie. „Musíme jednoducho odstrániť tieto staré spoje, keďže sú už vybité a nedržia koľaje dokopy tak, ako by mali. Druhá čata tam potom navarí nové, to bude trocha hlučné,“ približuje.
Peter si nedá pokoj a opakuje, že staré spoje treba nahradiť novými. Zdá sa, že chlapi majú svoju prácu radi. Hovoria o každom jednom kroku veľmi zanietene a majú pritom dokonca iskričky v očiach. Alebo že by to bol odraz zváračky?
„Každý, kto to zažil, vám povie, že tu dolu je vidno výsledky práce a nášho snaženia. Že má zmysel tráviť tu päť šesť nocí do týždňa,“ potvrdzuje Peter „Je to vášeň pre železnicu. Keď s tým raz začnete, už s tým nebudete chcieť prestať. A stávate sa navyše súčasťou londýnskej histórie.“
Súhlasí s tým aj Zed, ktorému sa ale práve dnes veľmi nechce. Oslovil som aj Johna z druhej partie: „Po troch, štyroch hodinách, keď máte všetko urobené, máte skvelý pocit z tímovej práce. A skutočne cítite to spojenie s londýnskym podzemným systémom, ktorý bol prvý na svete. Už od začiatku bol výtvorom zručných inžinierov a my ideme v ich stopách.“
Ešte nikdy som sa nestretol s robotníkmi tak hrdými na svoju prácu. Títo chlapi nie sú len kolegovia, ale aj priatelia, ktorí sa môžu jeden na druhého spoľahnúť. Koniec koncov, tu dolu je to aj nutnosť. Ako hovorí Zed, opatrnosti nie je nikdy dosť.
To sa už ale priblížil čas odchodu. Je pol piatej ráno a koľajnice treba uvoľniť pre prvé súpravy. Nástupištia sa začínajú zapĺňať voňavými, pekne oblečenými ľuďmi. Spotení a špinaví odchádzajú služobným východom.
