Pravoslávne Vianoce na Slovensku
Pravoslávni veriaci sa v týchto dňoch pripravujú na Vianoce. Aj pre nich, tak ako pre iných kresťanov, sú to sviatky radosti, lásky a porozumenia. Štedrý deň podľa Juliánskeho kalendára vychádza na pondelok 6. januára, čo je o 13 dní neskôr, ako v Gregoriánskom kalendári. Pravoslávne Vianoce, trvajúce od 6. do 9. januára, oslavuje aj okolo 80-tisíc veriacich na Slovensku, ktorí Nový rok privítajú až 14. januára.
Sviatku Narodenia (Roždestva), ktorý po Svätom vzkriesení (Pasche), považujú pravoslávni kresťania za druhý najväčší sviatok cirkevného roka, predchádza dlhý 40-dňový pôst.
"Začína sa oslavovať tento sviatok už z večera, kedy pravoslávni veriaci po západe slnka prichádzajú do chrámov a v nich sa slúži takzvané Veľké povečerie s utreňou. Toto vlastne nás ako keby pripravovalo na ten vrchol celého sviatku - liturgiu, ktorá sa bude konať ráno na druhý deň," hovorí protodiakon Ján Husár z Katedrálneho chrámu sv. kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove.
Ide o Svätú archijerejskú liturgiu Narodenia Isusa Christa. 8. januára nasleduje sviatok Presvätej Bohorodičky a 9. januára počas bohoslužieb budú veriaci spomínať na prvomučeníka sv. Štefana.
Peter Sorok, duchovný správca Pravoslávnej cirkvi v obciach Osadné a Hostovice nemá rád, keď niekto povie, že ja som pravoslávny, ja oslavujem Vianoce dvakrát. Ako tvrdí: „Buď oslavujem jedni Vianoce alebo druhé. Oslavovanie dvakrát, to je taká rozpoltenosť."
K slávnostne prestretému stolu pravoslávni si veriaci zasadnú ešte pred Veľkým povečerím, ich pôst sa však končí až na Sviatok narodenia. Podľa zaužívaných zvykov sa pred večerou všetci členovia rodiny umývajú vodou a k jedlu si sadajú až po spoločnej modlitbe.
„Počas tejto svätej večere sa podávajú len pôstne jedlá. Medzi týmito pôstnymi jedlami tak najčastejšie býva nejaká kapustová polievka s hubami, bez mäsa, sú tam zemiaky, potom je tam med, chlieb, cesnak, bývajú potom takzvané bobaľky, no a posledné roky často nachádzame aj rybu,“ konštatuje hovorca Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi Milan Gerka.
Jedálny lístok na štedrovečernom stole sa odlišuje aj podľa regiónov, hovorí opäť Ján Husár: „Či už sú to pirohy, máčanka alebo prepasírovaná fazuľa so zemiakmi."
Na Vianoce sa pripravujú aj dve stovky veriacich v obci Vyšný Orlík v okrese Svidník.
„Nám je sviatok Roždestva, alebo pomenovanie Roždestvo Christovo bližšie než Vianoce, pretože Roždestvo Christovo svojím spôsobom ide do hĺbky, obsahuje hlbšie tajomstvo vtelenia syna Božieho," uviedol správca pravoslávnej farnosti Marián Feďo.
Gréckokatolícki veriaci už väčšinou slávia Vianoce v tradičnom decembrovom termíne. Štedrá večera sa však v obci Ruská Poruba v okrese Humenné ešte v niektorých rodinách podáva až 6. januára.
Veriaci sa v tento deň popoludní chodia do miestneho potoka poumývať. Atmosféru opísala obyvateľka obce Anna Radomská: „Keď sme sa vrátili do našich príbytkov, po vstupe do kuchyne či domu sme sa zdravili Christos Raždajetsja, čo v preklade znamená Kristus sa narodil. Následne sa odpovedalo Oslavujme ho, alebo po starosloviensky Slavite jeho.“
Pravoslávni veriaci na Slovensku oslavujú vianočné sviatky podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.
