Nejprve přišel vtipný řidič o práci. Pak začal péct housky
Jak se mohl ze žertujícího řidiče autobusu městské hromadné dopravy stát ještě více rozverný pekař? No přece tak, že ho z dopravního podniku pro jeho nemístné vtípky propustili. A přitom ho cestující milovali, protože je cestou v autobuse rozveseloval.
Možno si spomínate. Vodiča budapeštianskeho autobusu Viktora Bócsu som už predstavil v inej relácii nášho rádia pred vyše dvoma mesiacmi – v ten deň, keď ho mali vyraziť z dopravného podniku. Aj ho vyrazili. Neocenili jeho humor.
Napríklad informoval pasažierov o tom, čo majú robiť, keby autobus začal horieť. Inokedy aj celkom seriózne robil sprievodcu po meste, recitoval práve sa hodiacu báseň, no predovšetkým zabával ľudí, ktorí mu neraz aj zatlieskali.
Pýtam sa pekára Viktora Bócsu, ako sa mu vodí teraz. Odpoveď je originálna. Inú som ani nečakal. „Čo je úplne isté, je to, že nemám šéfa, čo má jednoznačnú výhodu: jestvuje menšia šanca, že človeka vykopnú,“ odpovedá.
Momentálne sa pred malou pekárničkou nehadí nekonečný rad zákazníkov, veď má otvorené iba štvrtý deň. No tinejdžerky ho už objavili. Práve včera tu postávala veľká grupa celý deň. Prišli ešte za smiešnym vodičom autobusu. Viktor nepopiera, že stavia na starom imidži. Aj letáky, ktoré plánuje zhodiť zo strechy domu, informujú o vtipnom pečive z pekárne vtipného vodiča autobusu.
Zmenilo sa iba pracovní prostredie
Dievčina z vedľajšieho papiernictva pozná pekára Viktora odvtedy, čo prišiel k nim, do papiernictva. Nespoznali ho, čo mu spôsobilo menší šok. Nevedel, čo so sebou, tak povedal, kto vlastne je.
Už vážnejšie hovorí Viktor o tom, že sa zmenilo iba prostredie, v ktorom pracuje. Rovnako ako v autobuse, aj tu sa snaží byť milý. Prečo nie je nadurdený? pýtam sa s falošnou naivitou.
„Ani nemáme príčinu,“ odpovedá. „Ale keď ráno vyjdeme na ulicu, všetci sa mračia, tak prečo by sme sa nemali mračiť aj my? Avšak keď niekto ráno vojde do tejto pekárničky, pochopí, prečo má pekár dobrú náladu.“
Od makového pečiva nebudete mať zuby makové
Tak prečo? To je to tajomstvo: lebo jeme vtipné pečivo. A ešte niečo: každý by sa mal tešiť, že žije.
So slivkovým lekvárom si prosí pár pečív pani Zsuzsanna z domu, ktorá poznala Viktora už z televízie. Teší sa, aspoň tu vraj bude aj nejaký fešák medzi toľkými starými ženami.
Tu sa všetci tešia, aj 80-ročná pani Kornélia, tiež z tohto domu. A ešte si dnes nekúpila nič. Akurát jej je ľúto, že onoho času dennodenne cestovala autobusom číslo 105, ale ani raz nestretla vtipného vodiča Viktora. Teraz si to môže vynahradiť. A Viktor je vďačný za záujem. Má pre ňu také makové pečivo, od ktorého nebude mať zuby makové.
