Muzeum léčí flamencem bolavou duši

Každý z vlastnej skúsenosti vie, ako blahodárne pôsobí na telo i dušu, keď si človek z chuti zatancuje. V Andalúzii som neraz počula, že lekári tým, čo sa sťažujú na bolesti napríklad chrbta, odporučia zapísať sa na hodiny tanca. Najlepšie na kurzy takzvaných sevillanas. To je tanec, ktorý sa v Andalúzii vždy tancuje na miestnych fiestach či fériách.

Avšak to, že tanec priaznivo účinkuje aj na dušu, mali iste na zreteli i ľudia z Muzea flamenca. Popri obvyklých kurzoch sa rozhodli skúsiť flamencom liečiť i psychické poruchy. Riaditeľ tanečných kurzov v Muzeu, Juan Paredes, sám bývalý tanečník, mi porozprával o tom, ako táto myšlienka vznikla:

"Tento projekt realizujeme spoločne s tunajšou nemocnicou Virgen del Rocío. Bola to však iniciatíva nášho múzea. Chceli sme skúsiť terapeutické liečenie prostredníctvom flamenco umenia, a zamerať sa na pacientov s psychickými poruchami. Akými? Napríklad schizofréniou, či ťažkými depresiami, jednoducho skúsiť pomôcť ľuďom, ktorí majú z rôznych príčin mentálne ťažkosti. Väčšinou majú títo pacienti spoločné to, že sa do seba až priveľmi uzatvárajú, utekajú z reality a majú aj problém udržať si sústredenosť. Utvrdili sme sa v tom, že prostredníctvom flamenca a jeho rytmov, sa títo ľudia sa dokázali uvoľniť, dobre sa cítiť, a snažili sa spolupracovať".

Ako to však na takýchto hodinách presne vyzerá? A čo všetko sa tam robí? Juan vysvetľuje: "Pripravili sme program, taký špeciálny kurz. Z časti sa tancuje, hrá sa na perkusie, počúvajú sa rôzne rytmy. Pravdaže, skúšame i spievať. Dôležité je, aby sa nám podarilo týchto citlivých ľudí zaujať. A aby si oni vedeli udržať pozornosť."

No nie vždy to ide ľahko so 7-8 člennými skupinkami ľudí, ktorí trpia mentálnymi poruchami. Juan počas tanečných hodín zažil aj krušnejšie okamihy. To keď na niekoho z účastníkov prišiel zrazu neželaný stav, a napríklad ostal - ľudovo povedané - mimo, uviaznutý do svojho vnútra. I preto boli počas kurzov v sále vždy prítomní špecialisti z terapeutického oddelenia sevillskej nemocnice.

No vlastne ich ani veľmi nebolo treba. Juan situácie zvládal vraj najmä vďaka pokojnému a vľúdnemu slovu. Ako dlho flamenco sekcie vlastne trvajú a čo považuje učiteľ tanca za najkomplikovanejšie? "Najzložitejšie je, ako som už povedal, zaujať. No a čím dlhšie aktivita trvá, tým to je ťažšie. I tak sme však pri flamencu každý raz vydržali približne hodinu a 20 minút."

Hodinu dvadsať, raz týždenne. Každá skupina prišla na terapie flamencom dovedna 5-6 krát. Za taký krátky čas sa z účastníkov kurzov iste umelci nestanú, no to, samozrejme, ani nebolo cieľom.

"Flamenco sa pravdaže nenaučíte za týždeň, či na pár sedeniach. Našim cieľom bolo pomôcť ľuďom priblížiť sa k normálnemu životu, vytiahnuť ich z nemocničného prostredia. Pomôcť im vedieť sa koncentrovať na podnety zvonka a nielen vnímať vlastný vnútorný svet."

Prvýkrát sa séria flamenco terapií konala ešte v roku 2007. V minulom roku, pravda, aktivity trochu pokrivkávali. Škoda, pretože lekári pozorovali, že flamenco na pacientov mimoriadne dobre pôsobilo. Tento rok sa múzeum bude opať viac snažiť.