Mangalica má lepší publicitu než obyčejné prase

A sme pri jednom typickom ryse tohto druhu prasaťa. Má kučeravú srsť, ako keby bola naondulovaná. Ale oveľa dôležitejšie je to, čo je pod srsťou a kožou. Žeby mali mäso či masť z mangalice liečivé účinky? To hádam nie! Človek, ktorý zodpovedá za genetický stav mangalíc v Maďarsku, zo zväzu chovateľov tohto druhu prasaťa, László Kürti, je trocha opatrný.

"Koniec koncov to nie je BIO. Ide vlastne o prasa, ktoré je na svete najmastnejšie, má najviac tuku, niekedy až 70 percent hmotnosti. To však môžem tvrdiť, že sa v ňom nachádza ľahšia, lájtošnejšia masť. Nie tá plná cholesterolu," hovorí.

No, táto masť, teda aj slanina je dobromyseľná. Dobrá je určite, o čom sa presvedčím hneď, keď mi Laci báči odreže kus zo svojej desať centimetrov hrubej slaniny, položí ho na krajec bieleho chleba a posype fialovou cibuľou. Jem to ako maslový chlieb, pretože aj slanina je ako maslo. Naozaj. A takou zostane aj po polroku. Nie ako obyčajná slanina.

Dozvedám sa ešte, že v Maďarsku chovajú šesť a pol tisíc kusov. Viac ani nechcú, majú strach, že stratí svoju jedinečnosť, exkluzivitu a teda aj cenu. Málokde ho dostať. Vyváža sa najmä do Španielska, Ameriky a najnovšie za ním "šalejú" Japonci. Je dvakrát drahšia od normálneho bravčového mäsa.

Všade navôkol hory mäsa, klobásy, jaternice, tlačenky, šunky, kolienka, bôčiky... A ľudia to kupujú. Niet človeka, ktorý odíde z tohto festivalu aspoň bez kusu klobásy z mangalice. V radoch sa musí stáť aj na pečenú verziu, napríklad na cigánsku pečienku veľkú ako lopata. Ja zostávam pri spomínanej slaninke. Človek zabúda na všetky svoje zásady striedmosti. Ale sa utešuje tým, že je to light- či bio-slanina.

Malý čertík vo mne však hrá celý čas. Nejde tu len o dobrý marketing? Áno, určite. A dospievam k záveru, ktorý by sa mohol preniesť aj do ríše ľudí: Aj mangalica je sviňa, len má lepší "PíáR".