Kam na Slovensko? Červený Kameň

Tu bude stáť hrad, povedali si páni a 12 najmúdrejších starcov z okolia na kopci Kukla, zďaleka najvyššom v okolí Modry. Na miesto dopravili kamene a stavebný materiál a nechali ho tam cez noc. Do rána však zmizol, našli ho na susednom, nižšom kopci. Povesť hovorí, že ho tam preniesli víly, ktoré mali na Kukle svoje vlastné kráľovstvo. Páni a mudrci počúvli a ustúpili - a hrad Červený Kameň postavili vedľa. Táto povesť nie je jediná, ktorá sa k nemu viaže. Ďalšia hovorí o pállfyovskom erbe hradu.

Lektor Marián Hochel ju rozpráva niekoľkokrát denne: "Raz sa Pállfyovci za búrky vracali domov z nejakého slávnostného bálu späť na hrad a prechádzali týmto malokarpatským regiónom - to sú samé lesíky. A keďže v noci sa spustila silná búrka, tak sa splašili kone a pred Pállfyovcami sa objavila veľká priepasť. Hrozilo, že do nej spadnú. Zázrakom však z krovia vyskočil jeleň, ktorý sa zapichol svojimi parohmi do zadného kolesa koča, vážne ho poškodil, vlastne ho zlomil a tým ich zachránil pred smrťou. No a z vďačnosti si tohto jeleňa dali do svojho erbu."

Hrad Červený Kameň založila Konštancia, vdova po Přemyslovi Otakarovi druhom v polovici trinásteho storočia. Najprv sa o ňom hovorí ako o Bobrom hrade, prvé zmienky o Červenom Kameni-Roteneštajne sú z polovice 14. storočia. Meno získal po skale, na ktorej stojí - hornina obsahuje veľa železa. Hrad vystriedal niekoľko majiteľov a rod Fuggerovcov, ktorý ho získal v 16.storočí, potreboval vybudovať pevnosť, v ktorej by skladovali medené rudy a striebro zo stredoslovenských banských miest. Obranný hrad sa zmenil. Fuggerovci v jeho podzemí vybudovali najväčšie pivnice v strednej Európe. Vyzerajú ako podzemné katedrály a dalo sa do nich vchádzať aj vozom.

Marián Hochel: "Najväčšia pivnica, ktorá je sprístupnená pre návštevníkov je dlhá 74 metrov a vysoká 9 metrom a nachádza sa 18 metrov pod úrovňou hradného nádvoria. Keďže pivnice sú vlastne dvojtraktové, to znamená, že majú vrchný a spodný trakt, tak naozaj ta hĺbka je obrovská."

Na hrade dnes sídlia aj sokoliari, v parku okolo sa prechádzajú kone, voňajú perníky. Presne ako za starých čias. Poslední Pállfyovci z hradu odišli počas Slovenského národného povstania na konci 2. svetovej vojny.

"Pôvodného je tu už dnes veľmi málo, pretože jednak Pállfyovci si väčšinu cennosti zobrali so sebou na nákladných autách do Rakúska počas 2. svetovej vojny a po jej skončení sa tu 2 až 3 roky rabovalo, pretože hrad nepatril nikomu. Až v roku 1949 bol poštátnený a od roku 1971 je hrad kultúrnou národnou pamiatkou. Čiže naozaj toho pôvodného mobiliáru tu ostalo veľmi málo. Dnešné expozície, ktoré môžeme vidieť na Červenom Kameni sú v podstate zložením rôzneho mobiliáru, obrazov a úžitkových predmetov, ktoré sem boli privezené aj z iných hradov a zámkov a vďaka tomu má dnes Červený Kameň aj najväčšie depozity, čo sa týka práve toho nábytku a portrétov," povedal nám lektor Marián Hochel.