Hypermarket rozšířil služby, nabídl mi věštírnu
Měl by se člověk starat v tomto světě především o to, co je dobré pro něj? Měl by poslouchat víc svou intuici a méně přemýšlet racionálně? Poslouchat vnitřní hlas? A měl by brát minulost jen jako nutné zlo a soustředit se na přítomnost? To jsou jen některé otázky, na které jsem přišel ve svém oblíbeném nákupně-zábavním středisku. Narazil jsem tam totiž na úplně novou službu. Jakousi věštírnu, která tam doteď nebyla. Možná trošku neuváženě jsem si sedl naproti věštkyni a nechal si vyložit karty.
Mohol som si dať preskúmať aj rukopis, analyzovať svoj vzťah s manželkou, na základe nejakej kresby aj svoje vlohy celkovo, pomocou takzvaných cigánskych kariet si dať predpovedať budúcnosť mojich finančných záležitostí. To všetko za poplatok 2000 až 4000 forintov, čo je zhruba 8 až 16 eur (asi 208 až 416 Kč), v závislosti od dĺžky výkladu.
Sedím pred stolom a nechávam si vykladať karty pomenované po údajnej Napoleonovej veštkyni, pani Le Normand. Rozsekol som balík kariet na tri časti. Tie jednotlivo rozložila "moja" veštkyňa a teraz vysvetľuje, že horný rad je budúcnosť, prostredný prítomnosť a dolný zasa minulosť.
Sem tam sa strafí. Trocha sa aj čudujem, že z môjho detstva vystihuje plno vecí. Možno postrehla, ako som sa okúňal, ako som váhal, či ju osloviť, či si k nej sadnúť, a na tom si postavila celú svoju teóriu o mne. Čiže by som mal byť údajne priebojnejší, menej sa starať o to, čo je dobré iným. Ale ublížiť by som nemal nikomu.
V nasledujúcich troch, možno už dvoch mesiacoch ma čakajú vážne zmeny. Narazím na niečo, pri čom by som nemal váhať. Mal by som sa šance chopiť a môžem si vylepšiť citové i finančné rozpoloženie. Musím však vycítiť hlas znútra, spoľahnúť sa na intuíciu a toľko už neváhať, nehezitovať, neotáľať, nevajatať, lebo som už prešiel okolo svojho šťastia dva či tri razy bez toho, že by som si to bol všimol.
Z toho, ako som si vytiahol kartu s hadom, vyplýva, že som schopný zvoliť riešenia, ktoré ma ničia, ktoré sú pre mňa najmenej dobré.
Prepáčte, že som vás obťažoval mojimi osobnými problémami v podaní veštkyne v budapeštianskom plaza-centre, ktorý sa nazýva Mammut. Chcel som iba naznačiť, ako to prebieha, čo môže človek očakávať a najmä to, že by to nemal brať až tak vážne. Mal by skôr zachovať svoju skepsu. Hoci...
... hoci takýmto tvrdeniam je náchylný uveriť každý. Takže každé ráno, keď stojím pred zrkadlom a holím sa, oprávnene by som mal zvolať: Gregor, ty si geniálny!
No, na tomto bode moja skepsa silnie. Pravda, sadol som si k tejto veštkyni iba so záujmom, ale s nedôverou. Ako v známom vtipe, keď sa chlapík pýta kamaráta, ako bolo u veštkyni. Ten odpovie, že od prvého momentu sklamanie, pretože keď k nej zaklopal, spýtala sa: Kto je?
Táto moja, 64-ročná bývalá učiteľka, sa volá Ildikó Forraiová. Po tom, čo som ja vybavený záverečnou vetou, že je dôležité, aby som jej neveril, fakty ma neskôr aj tak presvedčia. Teda po samotnom akte veštenia sa už pýtam ja.
Začínala pred 38 rokmi. Osvietilo ju po ťažkej chorobe, ezoterickým záležitostiam sa venuje vážne, ale si uvedomuje aj svoju zodpovednosť, pretože ľudia jej často veria a dôverujú. Nie je jedno, čo im povie v ťažkej životnej situácii. Lebo teraz, v časoch krízy, ľudia oveľa viac inklinujú k takýmto výkladom z karát. Ale voči pomenovaniu "veštkyňa" sa ohradzuje.
"Je to poradenstvo, aký život viesť. Som parapsychologička. A podstata je tá, že ja môžem hovoriť čokoľvek, voľba padá vždy na jedinca," hovorí. S tým sa dá súhlasiť. Zapadá to aj do môjho liberálneho náhľadu na svet.
Zvětšit mapu: Nákupní centrum Mammut v Budapešti
