Do Maďarska se vracejí husy. Až z dalekého severu

Podcasty, rozhovory, příběhy Další podcasty, rozhovory a příběhy László Fenyvesi pozoruje oblohu

11. novembra, teda na Martina, vrcholili aj v Maďarsku slávnosti nového vína, ale najmä husaciny. Teraz však nepôjde iba o ľudský zvyk pojesť všetko, čo gagoce, ale o iný druh husí, ktorých mäso by bolo príliš tvrdé na konzumáciu. Ich duša je mäkká, hoci v názve majú prívlastok divé. Navštívime rezerváciu neďaleko Budapešti, kde teraz, v polovici novembra, tiahnu tisíce divých husí.

Náš domáci pán hrá na nástroji, ktorého názov by som z maďarčiny preložil ako trstené bručadlo. Trubička vystrúhaná z tŕstia slúži zrejme na preklenutie času, keď človek – ako teraz my – čaká na tiahnutie husí. Alebo ich aj láka?

Už sa aj objavujú predvoje, v známom tvare jednotky či písmena V. Sme v najjužnejšom cípe Národného parku Dunaj-Ipeľ, asi 50 kilometrov od Budapešti. Na okraji jazera Velence pri obci Dinnyés, kde čakáme na tiahnutie husí, sú hlavne močariská, mokrade a vodné plochy.

V tomto jesennom čase tu vrcholí odlet divých husí, ktoré majú radšej teplejšie kraje, a hlavne prílet divých husí až z Lapónska a Švédska na ďalekom severu. Tie tu prezimujú. V širokom okolí o nich vie najviac László Fenyvesi, ekologický vychovávateľ národného parku. Zväčša je k dispozícii školákom, dnes je náš sprievodca.

„Práve sme svedkami výmeny stráže. Odlet a prílet husí na veľké vzdialenosti je jedna vec. Každodenným divadlom je, keď sa striedajú pri vode kačice s husami – večer kačice odlietajú na nočný lov, husi sa naopak vracajú z celodenného boja o živobytie. To je výmena stráže. Ráno sa to deje naopak,“ vysvetľuje.

Husy se formují do klasické formace ve tvaru písmena V

Divé husi sú inteligentná zvieratá

„Masová komunikácia u nich znamená to, že keď sa vracia húf husí na jazero, gagocú všetky a vlastne si vymieňajú informácie. Sú natoľko inteligentné, že sa dokážu informovať, kde je dobrá potrava a kadiaľ tam vedie trasa. Zajtra aj ostatné poletia tým smerom, lebo už vedia, že je to najlepšie miesto,“ upozorňuje László.

Doplňuje aj ďalšie informácie o živote husích: „Divé husi žijú v mimoriadne vernom partnerskom vzťahu. Keď sa jedna zraní, zostávajú tu obe a vidíme ich tu aj nasledujúce leto.“

„Dožijú sa niekedy aj 32 rokov. Vpredu lietajú vždy staršie husi. Ony vedú svoju rodinu i veľké kŕdle. Striedajú sa len na dlhých trasách. Tu na mieste vedia veteráni najlepšie, kde nechal poľnohospodár plno pšenice či kukurice na poli,“ približuje László.

Slunce nad mokřady už zapadlo

Sú tu v bezpečí, nikto na nich poľovať nemôže. Ako keby husi vedeli, že aj Maďarsko sa pripojilo k takzvanej Ramsarskej konvencii, ktorá zaručuje každému sťahovavému vtákovi neohrozenú trasu letu a pokojný pobyt na mieste, ktoré si vyberie.

„Divé husi takisto vďaka svojej inteligencii vedia, že keď je pod nimi veľa ľudí, ako sme teraz my, neznamená to hrozbu. Ale keď postávajú len dvaja traja, s puškou v ruke, to je skutočné nebezpečenstvo,“ upozorňuje László.

Medzitým sa už stmieva. Tŕpneme, či sa budú husi vracať domov vo veľkých skupinách, a keď ich už nebudeme môcť odfotografovať, tak aspoň aby sme počúvali ich gagot, ktorý by sa nám zdal teraz, po trojhodinovom pozorovaní, ako krásny spev.

Človek v prostriedku prírody

Náš sprievodca László spieva. Pesničku sa naučil od starého otca. Je o tom, ako si spolunažíva človek so zvieratami okolo seba, ako čakajú potomstvo, ktoré, veru, treba nakŕmiť.

Domácí drůbeži se u Lászla také daří

On má sedem detí. Najväčšie dvojičky sú gymnazisti, najmenšie je ešte v plienkach. Keď sa ho žartovne pýtam, kam by tiahol on, podľa vzoru husí, bez váhania a vážne odpovie, že neveľmi sa mu sníva o iných krajinách. Vo svojej vlasti sa cíti najlepšie.

Má okolo seba domáce zvieratá. Práve pri nich čakáme na husi. A keď László spieva, zmeravejú aj kozy, tučné prasa prestáva krochkať, krava prežúvať a teľa mľaskať na vemene. Gazdov spev ich upokojuje.

A hľa, pritiahol nakoniec aj divé husi. Nerušené spolu-bytie človeka a prírody. Požehnaná chvíľa!

Gregor Martin Papucsek za sebou v poslední době nemá pouze pozorování divokých hus, které se na podzim do Maďarska vracejí z dalekého severu. Mimo jiné se zajel ohřát na chorvatskou Istrii. Jak se mu podařilo stát se kmotrem istrijského muškátového vína? I na to se jej v rozhovoru zeptal moderátor Vladimír Kroc.


Zvětšit mapu: obec Dinnyés v nejjižnějším cípu Národního parku Dunaj-Ipoly

autor: gmp
Spustit audio