Budapešťské muzeum demaskuje mýtus o pásu cudnosti

Do Muzea lékařství vás zveme málokdy. V Budapešti však připravili pozoruhodnou výstavu o věcech, které vlastně ani moc neexistovaly. Vynalézavý kurátor si zvolil cudnou tématiku v doslovném smyslu. Jde totiž o věc cti – o pás cudnosti, který měl ve středověku ženy chránit před pokušením například v době, kdy jejich muži trávili dlouhý čas na křižáckých výpravách. Nic z toho však není pravda a jde jen o další historický podfuk, který si vymysleli lidé v době osvícenství.

Je možné, že Boccaccio, azda najväčší znalec a výsmešník z oblasti stredovekej erotiky nepoznal pás cudnosti? A Rabelais, veľký chlipník, ktorý sa búril proti slepo uznávaným pravidlám, dogmám a oslavoval ľudskú prirodzenosť a opájanie sa životom? Prečo sa ani jeho hrdina nepokúša zbaviť aspoň raz nejakú dámu železných okov brániacich naplneniu túžby? Obaja písali predsa o tom, ako nemožno ženám dôverovať, akí sú ľudia falošní a neverní! A nepoznali pás cudnosti? To nie!

Vyriešiť túto záhadu mi pomáha Benedek Varga, riaditeľ Múzea Ignáca Semmelweisa, hneď na úpätí Budínskeho hradu. V múzeu pracuje už 22 rokov, a už na začiatku naďabil na kópiu pásu cudnosti, ktorú prezentovali potom v rámci nejakej výstavy. A keď vodil návštevníkov, vodil, zrazu si uvedomil, že je absurdné, aby tento železný predmet niekto nosil.

Kurátor výstavy pásů cudnosti Benedek Varga

Tak potom čo tu robia vo vitrínach tieto predmety? Pásy cudnosti – rozmanité, na prvý pohľad umne zostrojené, ale na druhý pohľad si človek naozaj uvedomuje, že to je nonsens, aby to niekto mal na sebe mesiace a roky.

„Mýtus pásu cudnosti, čo si ľudia o ňom myslia, teda že v stredoveku ho pripínali manželkám muži, aby si zabezpečili ich vernosť, ďalej, že sa takéto pásy používali okolo 11. až 12. storočia, najmä počas križiackych výprav, nuž, túto predstavu živili aj známe múzeá. Napríklad vo Švédsku, Británii, Nemecku, ale aj v múzeu Cluny, kde je azda najrozsiahlejšia stredoveká zbierka. Hojne totiž prezentovali pásy cudnosti vlastne od začiatku 19. storočia. Ľudia išli do seriózneho múzea, videli tam pásy cudnosti, takže bolo evidentné, že aj existovali. A zaujímavé je, že nie,“ hovorí riaditeľ múzea.

První zobrazení pásu cudnosti z roku 1405

„Prvá seriózna práca, ktorá venuje celé heslo pásu cudnosti, je nemecký Universal Lexikon z roku 1732. Potom aj Diderot a jeho druhovia ho podrobne opisujú vo Veľkej francúzskej encyklopédii. A odvtedy sa to nedalo zastaviť. Tieto heslá putovali z jedného lexikónu do druhého a šikovní zámočníci aj začali vyrábať tieto konštrukcie, ktoré sa potom zdali ako pôvodné a dostali sa až do múzeí,“ popisuje Benedek Varga.

„Na vine je teda osvietenstvo, lebo chcelo týmto dokázať, aký tmársky, zaostalý a krutý bol stredovek. Ale ani novovek a najnovší vek neboli celkom bez viny. V 19. storočí videli v podobných pásoch predmety na potlačenie sexuálnych túžob, no a v 20. storočí boli a aj dnes sú to morbídne sexuálne hračky. Vážna chyba sa stala, keď múzeá začali prijímať medzi svoje exponáty pásy cudnosti, nepresvedčili sa o ich pôvode, hoci to jednoduchou fyzickou skúškou mohli urobiť,“ dodáva.

Pás cudnosti pro chlapce z 19. století

Ako máme teda veriť exponátom múzeí? V akej miere dané múzeum reflektuje na dejiny, a v akej miere históriu kreuje? To sú ťažké otázky, ale svedčia o tom, že možno ani dejiny netreba brať až tak vážne. Dúfajme však, že iba pás cudnosti je historický mýtus, a nie samotná cudnosť. A že cnosť a česť žijú aj dnes.

Aj Benedek Varga sa na záver priznáva, že nemal peniaze na dovoz exponátov z Londýna, Štokholmu, Norimbergu, Benátok či Paríža a tieto pásy cudnosti, verné kópie akože originálov, dal vyrobiť šikovnému kováčovi.

Pás cudnosti byl také hlavním tématem telefonického rozhovoru s historičkou Gabrielou Šarochovou. V Zápisníku potvrdila podezření maďarských vystavovatelů, že toto zařízení na ochranu počestnosti dam ve středoveku bylo s největší pravděpodobností pouhý mýtus.

<iframe width="610" height="350" frameborder="0" scrolling="no" marginheight="0" marginwidth="0" src="https://maps.google.cz/maps?f=q&amp;source=s_q&amp;hl=cs&amp;geocode=&amp;q=Budapest,+Apr%C3%B3d+utca+1-3,+Magyarorsz%C3%A1g&amp;sll=49.930008,15.369873&amp;sspn=3.557267,7.064209&amp;brcurrent=5,0,0&amp;ie=UTF8&amp;hq=&amp;hnear=1013+Budapest,+Apr%C3%B3d+utca+1,+Ma%C4%8Farsko&amp;ll=47.495632,19.046688&amp;spn=0.040594,0.104713&amp;z=13&amp;iwloc=A&amp;output=embed"></iframe><br /><small><a href="http://maps.google.cz/maps?f=q&amp;source=embed&amp;hl=cs&amp;geocode=&amp;q=Budapest,+Apr%C3%B3d+utca+1-3,+Magyarorsz%C3%A1g&amp;sll=49.930008,15.369873&amp;sspn=3.557267,7.064209&amp;brcurrent=5,0,0&amp;ie=UTF8&amp;hq=&amp;hnear=1013+Budapest,+Apr%C3%B3d+utca+1,+Ma%C4%8Farsko&amp;ll=47.495632,19.046688&amp;spn=0.040594,0.104713&amp;z=13&amp;iwloc=A" style="color:#0000FF;text-align:left">Zvětšit mapu: poloha Muzea Ignáce Semmelweise v Budapešti</a></small>
autor: gmp
Spustit audio