Kam na Slovensko? Sitno
Ústredným motívom nášho tohtoročného letného putovania po Slovensku sú báje a povesti spojené s turisticky atraktívnymi miestami. Dnes budeme hovoriť o povesti, ktorá je veľmi podobná jednej českej. Keď sa na Slovensku povie Sitno, vybavia sa Slovákom takmer tie isté asociácie, ako keď v Česku zaznie Blaník. Rytieri poslednej záchrany národa.
Sitno je najvyšší kopec v Štiavnických vrchoch, kúsok od historicky veľmi zaujímavej Banskej Štiavnice, ktorá je mimochodom zapísaná na listine svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. Podľa povesti, keď bude slovenskému národu najhoršie, vyjdú z hory Sitno rytieri a pomôžu. Podobne ako blanickí rytieri ešte nemuseli zasahovať, no, možno preto, že horšie môže byť vždy.
Ak by ste sa rozhodli urobiť k tejto legendárnej hore výlet, azda najlepšie by bolo urobiť si "základňu" v Banskej Štiavnici, alebo možno ešte lepšie, v neďalekej rekreačnej oblasti Počúvadlo.
Jazero rovnakého mena je veľmi vyhľadávané, má rozlohu 12 hektárov, od Banskej Štiavnice je vzdialené asi 9 kilometrov. Na jeho zalesnených brehoch je množstvo chát, detských táborov a "občerstvovacích zariadení". Podrobnejšie informácie o ubytovaní nájdete napr. na webových stránkach: http://www.banskastiavnica.skalebohttp://www.pocuvadlo.sk. A odtiaľ sa, okrem kúpania a opaľovania, dajú robiť výlety. Za sitnianskymi rytiermi alebo do Banskej Štiavnice a jej okolia.
Keď už je člověk v tejto oblasti, bol by hriech toto starobylé banské mesto nenavštíviť. Ťažilo sa tu predovšetkým striebro. A keď už v našom seriáli putujeme po miestach spojených s povesťami, jedna hovorí, že kedysi dávno, tam kde dnes leží Banská Štiavnica, pásol pastier kravy a medzi kameňmi uvidel dve jašterice. A tie sa vraj tak leskli akoby boli posypané zlatým a strieborným prachom. Sledoval ich a ony ho priviedli k veľkému kusu zlatej rudy. Zvesť o tom sa rychle rozniesla, prichádzali ľudia, hľadali drahé kovy a založili mesto. Z vďačnosti sa jašterice dostali do mestského erbu.