Slovenský prezident se rozhoduje, zda vyhlásí referendum o rodině. Ústavní soud mu dal zelenou

Ústavnosť otázok dal posúdiť prezident, ktorý mal pochybnosti, či sa netýkajú ľudských práv. Tie totiž nemôžu byť predmetom ľudového hlasovania.

- Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok jedného muža a jednej ženy?

- Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebola umožnená adopcia detí a ich následná výchova?

- A súhlasíte, aby rodičia mohli rozhodovať o spôsobe výchovy a vzdelávania svojich detí v školách pri citlivých kultúrno-etických veciach, ako je sexuálne správanie alebo eutanázia?

To sú tri otázky, ktorým dal Ústavný súd zelenú.

„Prvá, druhá a štvrtá otázka navrhovaného referenda sú v súlade s Ústavou SR, a tretia otázka nie je v súlade s Ústavou SR,“ vyhlásila hovorkyňa Ústavného súdu SR Anna Pančurová.

Sporná otázka, ktorá súdom neprešla a nebude môcť byť v referende, je proti registrovaným partnerstvám. S výrokom súdu, ktorý jednu zo štyroch otázok označil za protiústavnú, je paradoxne nespokojná Aliancia za rodinu.

„Toto nie je demokracia, toto je sudcovská tyrania. My sa s takýmto stavom nezmierime a v najbližšej dobe budeme iniciovať petíciu, ktorá bude riešiť aj túto otázku, a budeme žiadať parlament, aby ju vyriešil,“ uviedol hovorca aliancie Anton Chromík.

Podľa Petra Kremského z Aliancie za rodinu Ústavný súd svojim rozhodnutím v prípade spornej otázky zobral občanom právo rozhodnúť svojim hlasom o tom, ako to bude vyzerať v oblasti rodiny v budúcnosti.

„Samozrejme, že to mohlo dopadnúť aj horšie, ale v každom prípade sme očakávali, že Ústavný súd dá občanom šancu, aby mohli o tomto hlasovať,“ dodal Kremský.

Znepokojená s verdiktom Ústavného súdu o súlade otázok referenda o rodine je aj iniciatíva Inakosť. Jej cieľom je pozitívne zviditelňovanie LGBT menšiny ako rovnocennej súčasti slovenskej a európskej spoločnosti.

„Rešpekt je dosť dôležitá časť života, kultúrnej spoločnosti, tak stále nechápem, prečo by to nemalo byť tak aj tu na Slovensku. My nežiadame nič iné, len aby sme boli na tej úrovni ako všetci ľudia, každý kultúrny človek," povedal Ján Bryndza, ktorý pred šiestimi rokmi uzatvoril registrované partnerstvo so svojím priateľom v Londýne.

Rozhodnutie súdu zaskočilo aj viacerých právnikov. Poslanec slovenského parlamentu Martin Poliačik uviedol:

„V podstate ťarchu rozhodnutia o tom, že či referendum vypísať alebo nie, teraz dali na plecia prezidenta, on posudzuje žiadosť o vypísanie ako celok. Doteraz sa nám nestalo, že by mal vypísať referendum o troch otázkach namiesto štyroch, kvôli tomu, že jedna bola zablokovaná Ústavným súdom.“

Vypísanie referenda je momentálne v kompetencii prezidenta Andreja Kisku. Zatiaľ však nie je známe jeho rozhodnutie.

„Bude to známe, až po doručení rozhodnutia, naštudovaní si rozhodnutia prezidentom Andrejom Kiskom,“ informoval hovorca hlavy štátu Roman Krpelan.

Podľa ministra vnútra Róberta Kaliňáka poradcovia hlavy štátu majú ťažkú úlohu v rozhodovaní o tom, či môže prezident vyhlásiť referendum aj s tromi otázkami namiesto štyroch. Minister však už vyčíslil, koľko financií by celý plebiscit Slovákov stál.

„Predbežný odhad je 5,2 miliónov nákladov na toto referendum. Sme pripravení zrealizovať referendum približne do 60 dní od vyhlásenia od pána prezidenta,“ poznamenal Kaliňák.

V samostatnej histórii Slovenska bolo doteraz úspešné len jedno referendum, a to o vstupe krajiny do Európskej únie.