Evropská komise nepředloží návrh na zákaz výzkumu embryonálních kmenových buněk

7. červen 2014
Křesťanský týdeník , Křesťanský týdeník

Za ostatných šesť rokov financovala Európska únia 27 projektov spoločného výskumu v oblasti zdravotníctva, ktoré zahŕňali použitie ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Na projekty doteraz použila vyše 157 miliónov eur. Európska iniciatíva občanov „Jeden z nás“, ktorú podporujú najmä kresťanské organizácie v 18 štátoch spoločenstva, v apríli tohto roka požiadala Európsku komisiu o zákaz financovania aktivít, pri ktorých dochádza k zničeniu ľudského embrya. Komisia ale žiadosť iniciatívy v týchto dňoch odmietla.

Požiadavka eliminácie financovania aktivít a politík z rozpočtu Európskej únie, pri ktorých dochádza k likvidácii ľudského embrya, sa týkala najmä oblasti výskumu, rozvojovej pomoci a verejného zdravia. Iniciatívu „Jeden z nás“ podporili takmer dva milióny Európanov. Pápež František aj Benedikt XVI. osobne vyjadrili kampani podporu - a spolu s nimi aj množstvo biskupov po celom svete.

„Iniciatíva Jeden z nás si kladie za cieľ vo svetle nového chápania ľudskej dôstojnosti urobiť nevyhnutnú zmenu európskej legislatívy. Chceme, aby sa čo najrýchlejšie odstránil nesúlad medzi snahou o ochranu každého ľudského života a existujúcimi politikami,“ hovorí europoslankyňa Anna Záborská z klubu Kresťanských demokratov.

Európska komisia po stretnutí s predstaviteľmi iniciatívy a po preskúmaní žiadosti rozhodla nepredložiť návrh na zmenu legislatívy v tejto oblasti.

„To, že členské štáty a Európsky parlament sa dohodli pokračovať vo financovaní výskumu v tejto oblasti, má svoj dôvod. Embryonálne kmeňové bunky sú jedinečné a majú potenciál liečby, ktorá môže zachrániť životy, pričom už prebieha klinické skúšanie,“ tvrdí eurokomisárka pre výskum, inováciu a vedu Máire Quinnová.

Komisia sa podľa jej slov nezameriava vyslovene na financovanie výskumu spojeného s ľudskými embryonálnymi kmeňovými bunkami. Financuje skôr výskum liečby ochorení, ako sú napríklad terapie na liečbu Parkinsonovej choroby, Huntingtonovej choroby či cukrovky.

„Komisia bude naďalej uplatňovať prísne etické pravidlá a obmedzenia financovania výskumu zo zdrojov Európskej únie vrátane toho, že nebudeme financovať ničenie embryí,“ skonštatovala Quinnová.

Predseda výboru občanov iniciatívy „Jeden z nás“ Grégor Puppinck označil rozhodnutie Európskej komisie za pokrytecké. Podľa Puppincka komisia si želá pokračovanie neetických a zastaralých praktík, vrátane potratu v rozvojových krajinách, a to aj v tých štátoch, kde je zakázaný zákonom.

„Pre nás sa celý proces nekončí. Obrátime sa na Súd pre ľudské práva v Luxemburgu, ktorý uznáva rešpekt voči ľudskému životu od počatia, a okrem toho – nový parlament vypočuje budúcu Komisiu, umožniac jej vrátiť rešpekt voči iniciatíve občanov do stredu diskusie,“ uviedol Grégor Puppinck.

Europoslanec Miroslav Mikolášik z klubu Kresťanských demokratov a člen Výboru Európskeho parlamentu pre bioetiku presadzuje názor, že ľudské embryonálne kmeňové bunky v Európe nemôžu byť patentované na medicínske účely.

„V tejto chvíli nemáme úspešné liečby založené práve na týchto embryonálnych kmeňových bunkách, získaných zo zničených embryí. Ani jeden pacient zatiaľ na svete nebol pozitívne liečebne ovplyvnený, aby jeho klinický stav sme mohli skonštatovať, že sa zlepšil,“ poznamenal Miroslav Mikolášik.

Podľa jeho slov Európska únia by sa mala viac sústrediť prostredníctvom rozpočtových výdavkov na výskum dospelých kmeňových buniek a nie na výskum embryonálnych buniek.

„Máme aj iné kmeňové bunky. Kmeňové bunky dospelé, ktoré už aj liečia pacientov vo viac ako 70 diagnózach. Tie stále Európa ignoruje,“ dodal europoslanec Mikolášik.

autor: mst
Spustit audio

Více z pořadu

E-shop Českého rozhlasu

Víte, kde spočívá náš společný ukrytý poklad? Blíž, než si myslíte!

Jan Rosák, moderátor

slovo_nad_zlato.jpg

Slovo nad zlato

Koupit

Víte, jaký vztah mají politici a policisté? Kde se vzalo slovo Vánoce? Za jaké slovo vděčí Turci husitům? Že se mladým paním původně zapalovalo něco úplně jiného než lýtka? Že segedínský guláš nemá se Segedínem nic společného a že známe na den přesně vznik slova dálnice? Takových objevů je plná knížka Slovo nad zlato. Tvoří ji výběr z rozhovorů moderátora Jana Rosáka s dřívějším ředitelem Ústavu pro jazyk český docentem Karlem Olivou, které vysílal Český rozhlas Dvojka.