V Bjelovaru se naučili česky i Chorvaté

Skoro by se chtělo říct, že na Čechy narazí člověk skoro všude. A to nejen v Americe nebo Austrálii. Komuny českých starousedlíků jsou i v Chorvatsku. Vydal jsem se za nimi do chorvatského Bjelovaru, abych zjistil, co spojuje zdejšího starého pouličního harmonikáře, předsedu mysliveckého svazu, hejtmana nebo novináře.

72-ročný harmonikár, ktorý si na konci korza v centre mesta Bjelovar dopĺňa malú penziu, nielen vie spievať po česky, ale je Čech. Čo nie je prekvapením v tomto „područí“, pretože tu sú hádam všetci Česi, alebo prinajmenšom majú český pôvod. A keď sú to Chorváti, tak vedia celkom dobre po česky.

Dedo Ivan Polák však akoby na truc, nebýva tu. „Né, já sem jenom přicházím. Žiju na moři, v Kaštelách, Split... Narodil jsem se v Lipovanech,“ hovorí. Narodil sa pri Daruvare, ktorý je centrom českého života v tejto severochorvátskej župe. Ale pôda ho neuživila, tak odišiel na more aj s rodinou, nevyučil sa, pracoval 25 rokov ako strážnik, má žalostne malú penziu, 1300 kún mesačne. Dcéru má v Daruvare, syna na mori, sem do Bjelovaru chodí len takto na jar. S tunajšími Čechmi, českými spolkami preto neudržiava žiadne kontakty. A čo stará vlasť?

Konec korza v chorvatském Bjelovaru

„Nevím nic. Můj děda přijel z Čech. Babička mi řekla, že se to jmenovalo Tri dvory, ale nikdo nemuže najít, kde to bylo. Muselo to být nějaký malý městečko,“ hovorí Ivan Polák.

To mi už Chorvát Mirko hovorí, odkiaľ pochádza. Teda je to obec Veliki Zdenci pri Daruvare. Sú tam ďalšie dediny - Končanica, Ivanovo Selo, kde žije vo väčšine obyvateľstvo českej národnosti. Mirko je manžel kolegyne z Bjelovarského rozhlasu, s ktorou, vedno s ďalšími dvadsiatimi piatimi „spolupáchateľmi,“ súťažíme na území poľovníckeho veľtrhu vo varení rybacieho paprikáša v kotlíku, v rámci otvorených majstrovstiev Chorvátska, čiže je to Croatia Open.

Aj Mirko je otvorený človek. „Jako puno imam i prijatelja i poznatih Čeha, prezimena Dvořak, Pařizek, Kliegel...“ hovorí mi. Teraz som trocha na rozpakoch, či to mám prekladať. Zrejme dobre rozumiete, ako aj Mirko si vynikajúco rozumie s miestnymi Čechmi. Vraví o nich, že sú mu ako bratia.

Barokní kostel z dob Marie Terezie

Sem, do regiónu Bjelovaru-Daruvaru, prišli prví Česi pred vyše dvesto rokmi. Odvtedy tu žijú s ostatnými harmonicky. Aj ostatní s nimi. Dokonca sa mnohí naučili niečo aj po česky. Hľa, napríklad Mirko: „Nevím, co bych povídal, neumím moc dobře česky, ale rozumíme si. Všechno to je v pořádku a myslím, že spolu uděláme všechno, co si zamyslíme.“

Antun Pecháček - ostrostřelec. Je tu v Bjelovare mojim ďalším známym českého pôvodu. Preto pripomínam starý český film s Burianom, lebo pán Pecháček je veľaváženým prezidentom poľovníckeho spolku v obci Veliki Grdjevac, sám lesník. „Tam má dost Čecha i Slováku, kterí žijo už ale 200 let. Jo, naši su bili baš mlinari,“ popisuje.

Nebadane sme prešli na chorvátčinu a zostávame pri nej aj vtedy, keď sa ho pýtam, čo by odkázal do starej vlasti. „Bolo by nám milé, keby Česi prišli do Chorvátska v čo najvyššom počte, a najmä poľovníci nech prídu na poľovačku,“ odkazuje.

Soutěž ve vaření guláše z ryb

A hľa, ani nemusím loviť. Ide okolo župan Bjelovarsko-bilogorskej župy Miroslav Čačija, ktorý - ako ináč - má rád Čechov tiež. Šidlo sa z vreca vykľuje až na konci! „Len to najlepšie si myslím o Čechoch. Podľa posledného zrátania obyvateľstva ich je tu okolo šesť a pol tisíc. Sú to pracovití ľudia, majú svoju národnostnú radu, mnohí z nich sa prihlásili k Chorvátom, pričom aj ja o nich viem, že majú české korene. Nakoniec aj ja, keď som Chorvát, moja mama a babka boli Češky,“ dodáva.


Zvětšit mapu: Bjelovar
autor: gmp
Spustit audio