Specialita Slováků v Maďarsku - závin na mnoho způsobů

Šára, po maďarsky Sári, sa nazýva dedinka asi 40 kilometrov juhovýchodne od Budapešti. Dnes je to už "iba" časť mesta Dabas v severozápadnom výbežku Veľkej maďarskej nížiny, ale to na podstate nič nemení. Je to názov ako ženské meno. No, a do Šáry sa možno dostať - okrem iných smerov - aj cez Bugyi. Čo po maďarsky znamená "nohavičky", ale tak sa nazýva aj susedná dedina.

Je to, povedal by som, povinný vtip každého prišelca, miestni už na takéto erotické narážky ani nereagujú. Skôr pozvú človeka na "ríteš", čiže "štrúdľu" či závin. Táto kulinárska špecialita tu má totiž svoj dom. Najprv som si myslel, že to bude nejaké múzeum, hoci som pochyboval, či možno ukladať takéto koláče na desaťročia do vitrín.

"Propagujeme ich aj v rôznych prospektoch, v rozhlase i televízii," hovorí starosta mesta Dabas Zoltán Kőszegi, a myslí na miestnu sladkú špecialitu. Ale je tu aj ďalšia špecialita. Opäť hovorí starosta: "Ja som sa narodil v tomto meste, v dedine, Šáre. Slovenčinu som sa učil v škole. Doma sme sa nerozprávali po slovensky, lebo môj otec neni Slovák, ale v škole som sa učil. Ja rozumiem slovenčinu, ale ťažšie."

Hoci ťažšie, ale predsa sa tu hovorí po slovensky. Zo štyroch tisíc obyvateľov Šáry patrí väčšina k slovenskej menšine. Ich predkovia sem prišli pred 300 rokmi zo slovensko-moravského pomedzia. Deti sa učia slovenčinu aj v štátnej, aj v cirkevnej základnej škole. Pravda, iba ako cudzí jazyk. Ale majú tu aj obecnú slovenskú samosprávu, a z hľadiska našej pôvodnej témy kľúčový Spolok šárskych Slovákov. Ten totiž prevádzkuje Dom rítešov.

"Volám sa Bálentová Tereza, tu v Dome rítešu som üzletvezető..." To znamená šéfka podniku. Už po maďarsky mi rozpráva pani Tereza príbeh tohto domu, ako si ho vysnívala miestna tetka Piroška Fojtová, ktorá už, bohužiaľ, nežije, ani sa nedožila realizácie svojho sna, lebo Dom rítešov stojí iba rok. Vďaka samospráve, ktorá podchytila ideu a rozhodla sa zachovať aj pre budúce generácie túto miestnu špecialitu či kuriozitu.

No dobre, záviny-štúdle robia kade-tade, a nie zlé. V čom sú tie tunajšie iné? "Podstatné je, že cesto sa rozťahuje ručne a natenko, čo je dnes veľmi zriedkavé. To po prvé. A po druhé, tajomstvo väzí vlastne v plnke. Ako sa tam dostane plnka, najmä však aká je tá plnka, a prečo je závin potom taký vysoký, a nie ako na mnohých miestach plytký sťa palacinky," hovorí Tereza Bálentová.

Tvarohové, višňové, jablkové, slivkové, ovocie podľa sezóny, k ovociu primiešať strúhanku, aby nakypela a koláč bol potom vysoký. Potom sú tu kombinované: jablkovo-orechový, jablkovo-makový, makovo-višňový, višňovo-orechový, dokonca aj orechovo-makový. Ja by som ešte mal niekoľko typov, ale zastavuje ma pani Marianka Bojošová, ktorá mi vlastne tie základné zložky "rítešovej" plnky vymenovala. Inak je aj oporou miestneho speváckeho zboru, ktorý nám teraz spieva.

K štrúdľam... "My sa už dávno takto zhovárame slovensky, ešte voľakedy naši, moji rodičia, moja starká, stará mať, aj oni sa slovensky učili, a my sme sa vo škole slovensky učili, aj sa veľmi ľúbime slovensky zhovárať," povedala Marianka Bojošová.

Nuž, my zasa ľúbime počúvať túto slovenčinu, a zistili sme, že nemenej ľúbime aj šárske "ríteše", preto poslúchneme výzve speváckeho zboru Rozmarín: budeme v dobrom spomínať!