Na Srí Lance jsou v pálení alkoholu odborníci
Pálenka se v našich krajích podomácku vyrábí z lecčeho, klidně i z angreštu. Na exotické Srí Lance se místo ovoce specializují na palmovou šťávu, ze které dělají brandy – přesněji nelegální brandy. Policie je ve většině případů bezzubá a chudým domorodcům v klidné laguně u města Negombo velký strach nenahání. Razie se totiž podobají spíš komediím. Spoléhá na to i postarší vdova Ariuwati.
„Ak príde polícia, jediné, čo môžeme urobiť, je utiecť. Viem, že to nie je správne, ale inú možnosť obživy nemám. Musím sa starať o tri vnúčatá a predaj alkoholu je jediný spôsob, ako si zarobiť,“ priznáva sa.
Manžel jej zomrel pred 14 rokmi a s deťmi zostala sama. Tie medzitým vyrástli a z nej sa stala babička. Okrem rybolovu a výroby škridiel sa nič iné v širokom okolí robiť nedá. Vybrala si preto jednoduchšiu cestu.
Za výrobu araku hrozí aj väzenie
Podobných výrobcov araku nájdete v lagúne desiatky. Sú skôr atrakciou ako hrozbou pre daňové úrady, tvrdí sprievodca Suchitra: „Môžu od vlády získať licenciu, no iba na výrobu palmového vína. Keď chcú arak, musia ho predať do páleníc alebo zo šťavy vyrábať len cukor či ocot na vlastnú spotrebu.“
Do oficiálnych páleníc sa však dostane len minimum palmovej šťavy z lagúny. Väčšina putuje z typických hlinených krčahov do tenkých rúrok a cez sud s vodou do fliaš. „Za pálenie nás môžu aj súdiť. Keby mi našli fľašku araku, musela by som zaplatiť pokutu alebo ísť do väzenia. Neviem, kto by zostal s mojimi vnúčatami,“ obáva sa Ariuwati.
Pred rozpadajúcou sa chatrčou jej celý deň horí oheň, nad ktorým stojí domáca pálenica. Teda ak to vôbec možno takto nazvať. Pri pohľade na hrdzavý sud a podivné zariadenie s gumenou hadicou som sa začal báť o zrak. Ešte viac, keď nás domáci pani vehementne pozývala na koštovku.
V prvom poháriku bol čistý arak a v tom druhom skaramelizované brandy. A prekvapenie – žiadny rozdiel v porovnaní s originálom.
Zberač si svoje živobytie pochvaľuje
Zaujímavý je však i samotný zber šťavy. Vo výške niekoľkých desiatok metrov to veru nie je jednoduchá práca. Preto je dôležité liezť na strom triezvy. V opačnom prípade to môže mať fatálne následky, varuje Suchitra: „Zberači sa vyšplhajú na strom po špeciálnych stupienkoch z kokosových šúp. Narežú kvet a nechajú ho tiecť do hlinenej nádoby. Z jedného stromu na druhý preskakujú po lanách. Znamená to, že vylezú na jednu palmu a zlezú niekde úplne inde.“
Malým člnom sme sa preplavili na opačný breh rieky, kde práve zliezal zo stromu útly zberač Joseph. Vyzbrojený ostrou mačetou a nožom v tvare kosáka sa s nami bez váhania pustil do reči. S touto prácou začal ako 15-ročný a nevie si predstaviť, že by robil niečo iné. A to aj napriek tomu, že nevie, čo je to deň voľna.
„Robím to už 35 rokov a vždy musím byť veľmi opatrný. Stačí jeden chybný krok a ste na zemi. Ja som spadol už 5-krát. No našťastie sa to obišlo len so zlomeninami,“ približuje.
Šťavu z paliem predáva za pár drobných susedom. Na živobytie mu to stačí a viac nepotrebuje. Sám totiž hovorí, že ten, kto má veľké oči, nedopadne dobre.
Nastúpili sme opäť do loďky a vydali sa na cestu späť. Miestna lagúna bola ako tradične opäť zahalená v dyme. Na každom kroku sa tu páli domáci arak, ktorý ide nielen v Negombe na dračku. No a keďže vidím stále pomerne dobre, zdá sa, že na Srí Lanke sú v pálení alkoholu skutoční odborníci.
