Kyperský klášter Kykkos proslavila zázračná ikona
Mniši v klášteře Kykkos na Kypru se stejně jako jejich kolegové všude na světě snaží očistit svá srdce, aby mohli hluboce přemýšlet o Bohu. Dělají to pomocí půstu, modliteb, samoty nebo odloučení od okolí. A také bohoslužbami v chrámu. Jak taková činnost vypadá v horách ostrova Kypr? A jaký poklad mniši v klášteře střeží?
Pre človeka zo sekularizovaného Západu ortodoxný kláštor Kykkos predstavuje iný, tajomný svet, kde život plynie svojim pokojným, priam nadpozemským tempom. Mních Agatonos ma previedol cez dvor kláštora, kde akýsi staručký prešedivený mních so zvláštnym úsmevom, z ktorého vyžaroval vnútorný pokoj, zametal kamennú podlahu.
Prešli sme popri kláštornej kuchyni a ja som zacítil vôňu fazule. Mladý mních Agatonos, ktorý dostal za úlohu ma sprevádzať, ma poučil, že východní kresťania majú už dva týždne pôst a veľmi prísne ho dodržiavajú. Spolu sme vstúpili do kláštorného chrámu, kde mnísi spievali hymnus zo sviatku Uspania Bohorodičky, ktorej je chrám zasvätený.
Monotónny, trocha orientálne znejúci spev mníchov vo mne vyvolával zvláštne slávnostné pocity a k tomu atmosféru dotvárala vôňa kadidla a všadeprítomné pestrofarebné maľby biblických výjavov. Mních Agatonos ma priviedol pred ikonostas, stenu tvorenú z náboženských obrazov – ikon, ktorá oddeľuje oltárnu časť chrámu od lode, a ukázal na zvláštnu striebornú schránku.
Kláštor Kykkos postavili východní mnísi v 11. storočí a uchováva sa v ňom milostiplná ikona Bohorodičky, ktorú podľa tradície namaľoval evanjelista Lukáš. Ide o jednu z troch zachovaných ikon od svätého Lukáša, ostatné dve sa nachádzajú v kláštoroch na Peloponéze v Grécku a na Ukrajine.
Práve uchovávaním tejto ikony sa kláštor preslávil po celom svete. Evanjelista Lukáš namaľoval túto ikonu z vosku a mastiky. Táto posvätná ikona je skrytá vo väčšej striebornej schránke. Ikona sa zoberie preč z kláštora, keď na Cypre prepuknú prírodné katastrofy alebo epidémie. Vtedy sa s ňou konajú slávnostné procesie po celom ostrove, pričom kresťania prosia Boha, aby im na prosby Bohorodičky pomohol z ich tiesne.
Mních Agatonos zrejme zbadal môj neveriacky pohľad, ktorým som si pozeral zázračnú a mimoriadne uctievanú ikonu v striebornej schránke. „Som mladým človekom a bol som vychovávaný v modernom duchu. Toto miesto je však posvätné,“ hovorí mi.
„Na vlastné oči som videl množstvo zázrakov a milostí, ktoré z ikony vychádzajú. Ak chceme my ako obyčajní ľudia prežiť vo svojom živote zázrak či dotyk milosti, musíme sami odpustiť druhým ľuďom, čo nám ublížili. Sami musíme mať čisté srdce a musíme mať silnú vieru,“ dodáva.
Z chrámu sme sa odobrali do chodby, ktorá viedla k jednotlivým mníšskym celám. A mladý mních mi začal vysvetľovať podstatu mníšskeho života. „Život mníchov v kláštore má jediný cieľ – chcú očistiť svoje srdcia natoľko, aby mohli kontemplovať Boha. Na dosiahnutie tohto cieľa sa používa pôst, modlitba, samota či odlúčenosť od sveta a tiež spoločné bohoslužby v chráme.“
„K očisťovaniu prispieva aj usilovná práca, či už kultivovanie zeme, písanie kníh alebo maľovanie ikon. Aby toto človek dokázal všetko plniť, musí byť naplnený veľkou láskou. Keď totiž milujem Boha, milujem aj človeka, ktorý je pri mne. Vtedy je človek naplnený vnútorným pokojom a začína žiť Boha vo svojom živote,“ vysvetľuje mních Agatonos.
Keď som odchádzal z cyperského kláštora Kykkos, mal som pocit, že títo ortodoxní mnísi našli vo svojom živote niečo, čo som ja ešte neobjavil.
