Královna cikánské muziky oslavila šedesátiny

Maďarské slovo "mulatni" by se do češtiny dalo přeložit jako bavit se, hýřit, případně flámovat. Nebojte se, teď nebude následovat jazykový koutek, ale portrét osobnosti, která výrazně ovlivňuje image Maďarska jako země, kde se lidé rádi baví, i když u toho i často pláčí, zkrátka - mulatují. Tohoto efektu se nejlépe dosáhne poslechem cikánské hudby. Její maďarská královna Margit Bangó oslavila své jubileum velkolepým koncertem v Budapešti.

U stoviek cigánskych ľudových či umelých piesní by sa človek najradšej hodil o zem, trieskal a vlasy si trhal. Keď má žiaľ - preto, keď je veselý - preto. Margit Bangó spieva o tom, že nevie, ako si pokazila život, no lieči si bolesť srdca cigánskou muzikou. Nuž, musím povedať, že nielen svoje, ale aj srdcia miliónov ľudí v Maďarsku i na celom svete. Je to žijúca legenda ovenčená všetkými poctami, prvá dáma, nekorunovaná kráľovná a tak ďalej, a tak ďalej.

V tomto roku bude mať 60 a už 40 rokov je na tejto dráhe. Oslávila to so svojimi zbožňovateľmi dva dni pred koncom minulého roka dvojitým koncertom. Popoludní aj večer bola najväčšia budapeštianska športová hala naplnená do prasknutia.

Takže vlastne som vybral prvú pesničku zle. Ona si život nepokazila, je mimoriadne úspešná. Hoci to nemala ľahké. Prvé manželstvo sa rýchle rozpadlo, druhé ukončila mužova smrť. Pred piatimi rokmi jej diagnostikovali rakovinu, zákernú chorobu však zdolala. Teraz vydala kuchársku knihu pod názvom Bezhraničné varenie, no a ako som spomínal, oslavuje spolu so svojimi priaznivcami.

Právom sa považuje aj za veľvyslankyňu Maďarska vo svete, kde robí osvetu. Lebo, ako hovorí, "na mnohých miestach ani nevedia, kde je Maďarsko, Budapešť si pletú s Bukurešťou. A keď sa vyjasní, kde na mape Maďarsko približne je, tak zvolávajú, že oh, cigánska muzika, guláš, paprikáš..."

Taký je imidž Maďarska, čo chceli mnohí počas revolučných zmien pred 20 rokmi likvidovať. S tým Margit Bangó nesúhlasí, pretože celé stáročia spájali krajinu s cigánskou muzikou. Táto hudba je pevnou súčasťou maďarského kultúrneho dedičstva.

"Viem, že je to veľká zodpovednosť. Ako náhle vystupujem tu, doma, v Maďarsku, zastupujem Rómov, cigánske spoločenstvo. No len čo vykročím za hranice, cez moju osobu sa objavuje Maďarsko," hovorí Margit Bangó.

Spieva i jeden z hitov tohto žánru, bez ktorého sa nezaobíde v Maďarsku žiadna zábava, nech je to podniková, súkromná, televízna, pod holým nebom, kdekoľvek. Zlatý dážď, alebo dážď zo zlata (?) nech padá na každého, kto mi bol blízky, na môj dom, na moju rodinu - o to ťa prosím, dobrý Bože! - keď zomriem. Typický príklad hýrenia so slzami, alebo naopak, smútku so smiechom. Taká je celá cigánsko-maďarská muzika, ako ju svet pozná.

"Poznám chudobu, aj hladovanie, aj sýtosť i bohatstvo. Nikdy som nezabudla, že pochádzam z osemdetnej starej cigánskej rodiny. Myslím si, že dobré skutky ma neustále sprevádzali, a ľudia to cítia. Túto muziku nemožno robiť. Tá buď prichádza znútra, od srdca, alebo nie," dodala Margit Bangó.

autor: gmp
Spustit audio