Jako z hororu: noční můra v Budapešti

V Budapešti zažijete noční můru. Konkrétně uvnitř nejnovější atrakce, která by se dala nazvat domem hororu. Je možné ji popsat jako muzeum, divadlo nebo zkrátka cosi interaktivního. Hlavní je, že se tam můžete bát.

Za vchodovými dverami ma víta lebka. Vraj odtiaľto niet návratu. Však uvidíme. Na rozjímanie niet času, lebo musím rýchle prečítať stanovy a podpísať, že všetky hrozby podstupujem dobrovoľne.

To sa ma už vypytuje akýsi strážca tohto domu v uniforme. Vyzýva ma, aby som cez niektorý z troch otvorov vybral kľúč do sveta hororu. Ja sa ešte smejem, lebo nie je ani v jednom. Vnútri sa so mnou niekto hrá. Strážca ma ešte varuje, že sa stretnem s netvormi, zombíkmi a podobne.

No, už sa to rysuje, ale tento domovník s nimi urobí poriadok. A pred rozlúčkou mi ešte dá radu. Hneď za cintorínom, v labyrinte, vraj bude hovadská tma. Pripája želanie, aby sa mi podarilo prežiť.

Strážca ma opúšťa, je totálne ticho. Kráčam akoby po blate. Preboha, veď je to cintorín! Človek musí zahrešiť od úľaku a na to je najlepšia maďarčina, to je známe. Terén je absolútne neviditeľný.

Cesta vede pod gilotínu

Zrazu ma milý hlások volá, aby som sa išiel hrať. Ale to je podraz. Už sa nedám viac nachytať. Hlas je síce v tme nervný, ale držím sa na pozore. Kolem prelieta netopier, ktorý ma posúva akoby do ďalšej miestnosti, kde bezradne postávam. Z vrčania sa vynorí po zemi sa plaziaci tvor a chytá ma za nohy.

Lebka vraví: Niet cesty späť

To už stojím pred Ivanom, sovietskym vojenským lekárom, verným služobníkom súdruha Stalina, ktorý robí pokusy na ľuďoch. Má tu špecialitu, znetvorenú ženu. No, nebudem to ďalej rozvádzať. Podstatné je, že musím pomáhať pri podávaní injekcie a neskôr pri vyberaní jej srdca. Hotový horor.

Ostrov pokoja. Chlapík menuje zvieratá, ktorých potomkom je ďalší netvor – zveročlovek. Sú to vrana, vlk, medveď, bizón, tchor, sob a ešte niečo, čo nerozumiem. Mám však doslova utekať, lebo sa netvor blíži. Spontánne sa posúvam do ďalšej miestnosti, kde sa opäť objavuje Ivan. Pobáda ma na útek.

Opäť pokoj, vraj izba tolerancie. Všetko mi odpustia, keď vymenujem siedmych otcov zveročloveka. Kto by si to všetko pamätal, ježišmária, a tak je logické, že ma stihne spravodlivý trest. Pravdaže bude tiecť krv. Moja krv, lebo ma už nútia ľahnúť si na lavicu. Záblesk svetla, preboha, veď som pod gilotínou! Hlava mi však zostáva na krku, to celé je akože. No celkom sa teším, že už môžem von. Nepopieram, odľahlo mi.

Polhodinová show je unikátna

Vonku v predsieni sa rozprávam s jedným zo štvorice majiteľov tohto domu Jánosom Fehérom, ktorý nemá na sebe žiadne strašidelné znaky. Je, povedal by som, v civile. Zato hovorí, že z útrob už utekali ľudia s plačom. Boli takí, ktorých museli vyviesť. To sa stáva.

Tu jej zašívame ústa, aby nerevala

Nazývajú to interaktívnym domom hororu, čo je výstižné – lebo je to aj inter, aj aktívne, ako ste mohli počuť počas mojej prechádzky či permanentného úteku. Dozvedám sa ešte, že prvá verzia fungovala pri Balatone, v Siófoku, ale iba pár minútová. Takúto polhodinovú show nemajú v Maďarsku nikde inde, ba aj v Európe je raritou.

A najčastejšia veková kategória? Hlavne mladé dievčatá od 16 do 24 rokov. Ony sa rady zľaknú a boja. Sú aj takí, ktorí si tu dohodnú svoje prvé rande. Ale bol tu aj nápad usporiadať tematickú narodeninovú party.

Majú už za sebou prvú mimoriadne úspešnú reklamnú akciu, keď sa vylosovaní mladí ľudia mohli zamiešať medzi štatistov a hercov a strašiť návštevníkov. V skutočnosti chcú ľudí zabávať. Či sa niekto zľakne, alebo sa celý čas v tom vyžíva? Im je to jedno. Veľká väčšina však odchádza vystrašená.


Zvětšit mapu: v Budapešti otevřeli unikátní strašidelný dům

autor: gmp
Spustit audio