České umění dobývá svět z hladiny budapešťského jezera

Sympatická žena kupuje dielo Jiřího Davida a Krištofa Kinteru pre Esterházyho nadáciu, čo obecenstvo odmeňuje potleskom. Nie sme na dražbe, ale na vernisáži – na jednom z najatraktívnejších miest v Budapešti, v Mestskom sade, tesne pri jazere na člnkovanie.

Na tejto vodnej ploche, ktorá má vyše 30 tisíc štvorcových metrov, ako sme sem prichádzali, už sme mohli vidieť „čudné“ veci vytŕčajúce z vody alebo plávajúce na vode. Napríklad asi 5 metrov vysokú slepeckú bielu palicu alebo kovové zábrany, ktoré prerastajú do jeleních parohov.

To sú inštalácie dvoch spomínaných českých umelcov, Davida a Kinteru. Dokopy je tu 25 diel výtvarníkov zo sedemnástich európskych krajín. Nateraz teda ozdobujú srdce Budapešti, ale s nádejou, že poputujú kade-tade po Európe, že ich niekto kúpi. Ako sa to stalo aj slepeckej palici a kovovým parohom z Čiech.

Kinterův jelen v krásném prostředí budapešťského jezera|foto: Gregor Martin Papucsek

„Esterházyho nadácia sa pred štyrmi rokmi rozhodla doplniť svoje zbierky dielami súčasných umelcov zo strednej a východnej Európy. Aj týmto spôsobom ich podporuje, hrá akúsi mecenášsku úlohu,“ hovorí jej predstaviteľka Erika Schneiderová.

„Je náhoda, že naša voľba padla práve na dvoch Čechov, a zároveň raritné, že takéto moderné diela sa dostanú do historického prostredia spojeného s Esterházyovským rodom, na nádvorie hradu v rakúskom Forchtensteine a do parku zámku v Eisenstadte,“ upozorňuje.

„Myslím si, že to nie je až také prekvapujúce, pretože Jiří David i Krištof Kintera majú v Európe veľmi dobré meno. Tento nákup nás samozrejme veľmi teší, že takto budeme reprezentovaní, Esterházyho nadácia neurobila zlé rozhodnutie,“ hovorí hrdo riaditeľ Českého centra v Budapešti Michal Černý.

Výstava na budapešťském jezeře nabízí dva zážitky v jednom – jízdu na lodičce i uměleckou expozici|foto: Gregor Martin Papucsek

„Bolo absolútne prirodzené, že tu budú potrební aj českí umelci, ale nie to je dôležité. Podstatné je, že výstava je európskou záležitosťou,“ uvádza celý projekt na pravú mieru kurátor výstavy Péter Fitz.

Vysvetľuje ďalej, že Budapešť je zvláštnym miestom, pretože sochy na verejných priestranstvách sú v úplnej prevahe pamätníky a zriedkavé sú dnešné, moderné diela. Odteraz by to tak však malo byť zmenené.

„Dúfam, že budeme mať nasledovníkov. Podľa mňa je to vynikajúce, že vystavujeme na nezvyčajnej ploche, na hladine jazera. To je unikátne,“ hovorí osoba najkompetentnejší – László Baán, generálny riaditeľ Múzea krásnych umení, ktoré stojí od jazera akoby kameňom dohodil a ktoré celú túto modernú výstavu iniciovalo a zastrešuje.

Růžoví Marxové postavení na sebe. Jezero slouží nejen jako výstavní prostor, ale v létě ho návštěvníci parku využívají k projížďkám na lodičce a v zimě na bruslení|foto: Gregor Martin Papucsek

Dodáva, že navyše európski umelci sú tu spolu, navzájom sa inšpirujú a verí, že to bude mať pokračovanie. Aj my veríme, ale zatiaľ sme tu, za sochami uhorských kráľov, na úpätí Huňadiovského zámku, v krásnej historickej i prírodnej scenérii, kde sa môžeme umeleckých diel na jazere hoci aj dotknúť od rána do večera.

Stačí ak si nasadneme do člna a trocha si zaveslujeme. Ak chcete, je to zážitok „two in one“, „zwei in eins“ „dva v jednom“ – sochy na vode i člnkovanie.