Budapešťský secesní skvost musel zachránit Jordánec
Památkáři si často stěžují na necitlivé investory, zbohatlíky, kterým není nic svaté, a spekulanty s realitami. Ti často koupí cennou stavbu, nechají ji zpustnout a následně zbořit, aby mohli výnosně prodat pozemek. Teď nemluvím o Praze nebo jiných našich městech. Podobné praktiky lze najít i v Budapešti. Existují však opačné příklady, kdy investora uchvátí krása stavby natolik, že nelituje času ani peněz, aby jí pomohl k někdejšímu lesku.
Vždy mi bolo smutno, keď som sa pred rokmi prechádzal po časti Dohány utca - Tabakgasse, čiže Tabakovej ulice. Ak by bola niekomu známa: áno, kúsok odtiaľto je aj slávna a v Európe najväčšia synagóga. Takže bývavalo mi smutno pri pohľade na pozostatky nádherného priečelia domu číslo 42-44 a na rozpadnuté múry, doskami zatlčené okná, opadanú omietku, takmer na ruinu niekdajších najpopulárnejších kúpeľov v Pešti.
Hlavný záchranca všetkých pamiatok v maďarskom hlavnom meste je Mihály Ráday. Známym sa stal aj vďaka televíznemu seriálu s názvom Naši vnuci to neuvidia. Vyhľadával chátrajúce, zanedbané pamiatky, z ktorých sa mu za posledných 40 rokov podarilo zachrániť niekoľko desiatok. Je medzi nimi aj budova, kde sa rozprávame.
Hovorí, že najviac musel bojovať za to, aby sa nezničila totálne. „Pretože skorší majiteľ, podobne ako ďalší jeho súkmeňovci, kúpil túto nehnuteľnosť nie preto, aby ju dal do poriadku, ale naopak, aby sa čo najskôr zničila. A potom samotný pozemok chcel predať s ešte väčším ziskom, ako ho kúpil. Takýchto príkladov je niekoľko,“ hovorí.
Sme teda na Tabakovej ulici, v budove, kde kedysi boli kúpele Hungária a neskôr hotel Continental. Posledných štyridsať rokov tu nebolo nič, len sa tu uchyľovali bezdomovci a holuby. No a zubu času pomohol dakedy aj predposledný majiteľ-špekulant.
„Šťastím bolo, že medzičasom sa objavil tento investor, ktorý kúpil celú firmu vlastniacu aj túto budovu, a začal rozmýšľať inak. Rozhodol sa, že na tomto spustošenom mieste postaví novú budovu. Čo zostalo zo starej, zachráni a zabuduje do novej. Tu sa to podarilo v plnej miere: postavili nový hotel, v ktorom je zabudovaná aj secesná minulosť mesta,“ chváli Mihály Ráday.
Hja, secesia. Bolo že to obdobie! Ešte predtým vznikla obyčajná potreba vytvoriť verejné kúpele v tejto štvrti, veď ľudia nemali doma kúpeľňu, ani len vodovod. To bolo roku 1826, neskôr pridali zopár izieb, potom aj kamenný, vaňový i parný kúpeľ, veľký plavecký bazén. Ale to už sa začínalo 20. storočie.
Ľudové kúpele fungovali ešte pár rokov po prvej svetovej vojne, ale sa im už nedarilo, takže to tu prestavali na „činžové“ domy a hotel Continental. Vedľa bola najväčšia práčovňa v Budapešti, za socializmu tu prevádzkovali divadelné scény, ale všetko, vrátane hotela, zavreli roku 1970. Potom nasledovalo 40 ročné obdobie skazy tohto secesného skvostu, ktorý dostal nový šat až teraz, keď tu vytvorili najnovší budapeštiansky hotel: Continental Zara.
Záchranca celého bloku, investor a majiteľ hotela pochádza z Jordánska. Rodinu, manželku a dve dcéry má tam. Jedna z nich sa volá Zara. „Myslím si, že aj krása môže tvoriť základ obchodu. Krása síce stojí peniaze, ale verím, že aj prinesie veľa peňazí,“ dúfa.
Zdá sa, že zápas ochrancov pamiatok nie je márny, z času na čas vyhrajú bitku. Teraz je tu nový skvost, ktorý zachováva aspoň kúsok zo starých hodnôt Budapešti.
Čím jiným žije maďarská metropole v létě a co nabízí domácím nebo zahraničním návštěvníků, tedy i vám, pokud se do Maďarska chystáte? To v rozhovoru přiblížil autor předešlé reportáže Gregor Martin Papucsek.
Zvětšit mapu: poloha hotelu Continental Zara v Budapešti
